doma to robila zo zaciatku par mesiacov. teraz uz bezne nie, ale ked prideme na navstevu napriklad, tak sa tiez pocura. aj ked sme ju priniesli domov zo strazenia, tak sa pocurala. aj vonku ked sa stretneme, je jedno, kde to je.
neviem, ci k niekomu inemu cudziemu chodia

myslim, ze skor nie. ona sa cudzich boji - steka na nich. na nas zo zaciatku tiez stekala. aj zo strachu sa pocura niekedy. potom si na nas zvykla a zacala sa nam tesit, a teda sa pocurava od radosti.. resp. asi z pretlaku emocii.
ona sa dost strhava pri nahlych podnetoch, je taka lakava, reaktivna. tak buchat za nou a stuchat ju, to neviem no
nemyslim, ze okolo nej chodime po spickach, normalne sa k nej spravame, len akoby vsetko menej intenzivne - ziadna emocia v hlase, ziadny priamy ocny kontakt. lebo to sa hned hodi o zem a pocura sa. aj za pochodu sa pocura, nie vzdy sa hodi o zem (ale je to castejsie). cize rozptylit hlasom, intonaciou - to nepomaha, skusala som, pocura sa.
pamlsky mozme nabuduce skusit viac pouzivat. sme sa zdrahali pouzivat akekolvek spravanie, ktore by zvysovalo emocie.
It is often said that before you die your life passes before your eyes. It is in fact true. It's called living.