Fenka má radšej pôvodných majiteľov

[simona22]

Dobrý deň.

Mám fenku z útulku, cca 2,5 roky, brali sme ju, keď mala 1 rok. Predtým, od šteniatka žila v osade.

Vtedy som sa rozhodovala medzi ňou a ešte jedným psom, obaja boli z osady. Vyhrala ona, lebo sme boli viac naklonený fenke. Mali sme predtým fenku a predtým psa, vedeli sme porovnať. A teraz mám pocit, že to ľutujem?

Každý berie, že v osadách bijú a tyraju psov. Lenže, ako som neskôr zistila, ona mala majiteľov, trochu starší pár čo sa o ňu dobre starali. Lenže dostala chorobu, nemali peniaze a dohodli sa s utulkom, že útulok ju vezme, ale do osady ju už nevrátia. Je tam nejaké pravidlo, či čo.

Fenka je zlatá, má každého rada, hravá, rozumná, vie dať najavo, čo potrebuje. Pravidelne chodíme na prechádzky, hráme sa, snažíme sa dávať kvalitné krmivo.

Ale stále nás akoby neberie za svojich.

Minule sme na prechádzke stretli jej pôvodných majiteľov, malé mesto. Bolo to asi rok a pol čo ich nevidela. Ale stále sa im tešila, pištala, ešte viac, ako sa teší nám, keď prídeme domov.

Keby to bolo na mne, kľudne ju vrátim pôvodným obyvateľom, keďže vidno, že sa majú radi. My by sme mohli zobrať ďalšieho psa. A útulok by mal aspoň o 2 psov menej. Lenže to nie je možné, lebo útulok má skúsenosti, že iní v osadách bijú a tyraju psov.

Zmení sa to? Bude nas brať ako svojích majiteľov?

Ďakujem za odpovede.

[Mac Gie]

Moja je od chovateľky, mám ju od šteniatka. Každému koho pozná a má ho rada sa teší trojnásobne viac ako mne. Nemyslím si, že ich má radšej, nevadí mi to, je to normálne. So mnou je skoro stále iných nevidí tak často. Aj ľudia dávajú radosť viac najavo keď stretnú niekoho po dlhom čase ako niekoho koho stretávajú denne, je to nečakaný nával emócií. Buďte radi, že sa nemala v osade zle a nemusíte riešiť problémy so strachom, alebo agresiou.

[pigie]

Aj u fundlov to tak funguje. Taka povaha. Vsetci ostatni su zaujimavejsi ako ti, s ktorymi zije

[wer]

Presne. S druhym psom to vobec nemusi byt ine..

Treba sa len vysporiadat s pocitom ziarlivosti , menej sledovat toho psa a uzivat si spolocne chvile.

[simona22]

My sme mali predtým fenku tiež z útulku. Ale tá žila odmala v utulku a to správanie bolo iné, bola vďačná za každé pohladkanie, jedlo, hranie. Poslusna, skromná, tichá od začiatku. :)

Táto fenka má skôr povahu ako mačka. Niekedy chodí kde my, inokedy bude sama aj pol dňa v inej izbe. Dáš mi jedlo, fajn, pohladkaš má, fajn. Pritom v útulku sa dokázala tváriť ako ten najzlatší, najmilší, najtichsi pes, ktorý chce len nás. :) Alebo sa aspoň dostať z koterca. ;D

A hneď v prvý deň u nás si vykracovala ako nejaká kráľovná. :D

Cez deň... V noci nastalo peklo, začala štekať a skákať do nás, keď sa zhaslo svetlo a išli sme spať. Aj zavrcala. :( Mala som predtym viac psov, starali som sa aj o rodinných psov, kým boli na dovolenke, ale toto sme ešte nezažili.

Niekoľko týždňov sme ju museli v noci tišiť a upokojovať ... Ráno trebalo vstávať do roboty. A v robote sme takmer zaspavali. A viete si to predstaviť v byte. Bolo aj zopár sťažností od susedov. :(

Podarilo sa ju upokojiť, teraz už aj sama ide spať, keď sa zotmie. :)

Nedávno sme zistili, náhodou, kto boli jej povodní majitelia. Myslíme si, že preto tak vystrájala, lebo chcela ísť naspäť k nim.

[Mackie]

Mna by zaujimalo, ci ma este nejake ine spravanie, na zaklade ktoreho mate pocit, ze vas neberie za svojich. Lebo ak doma nelezi v depresii a necaka na niekoho, kto nikdy nepride, ale normalne funguje s vami, tak tam naozaj nie je ziaden problem. Ako bolo spomenute, neriesit, uzivat si

[simona22]

Depku nemá, je to veselý, hravý a ku každému človeku priateľský pes.

Akurát zo začiatku s ňou bol problém v noci, ako som písala. Cez deň bola v pohode, chcela sa hrať.
Ale v noci sa úplne obrátila, stekala, občas zavrcala, akoby zúrila. Ako Dr. Jekyll/Mr. Hyde.

Ale toto už je vyriešené. Pomohlo kazdonočne upokojovanie, tisenie a trpezlivosť.

A tie pochybnosti?

Predošlé psy, keď sa tešili, vrteli nielen chvostom, ale aj zadkom. :D Ona vrtí chvostom tak opatrne, akoby neisto. Ale aj to sa už zlepšuje, začína vrtieť čoraz viac a viac. :D

Asi máte pravdu, každý pes je iný. Akurát, že s týmto typom psa sme sa ešte nestretli.

[wer]

To vrcanie bola len neistota.

Ono v takychto pripadoch, ked clovek chce vyslovene daku povahu, tak asi je lepsie sa pozriet po plemene, PP psovi, ktore ma tie vlastnosti xy generacii... utulkac je trochu macka vo vreci a clovek sa musi trochu prisposobit a nemat prehnane ocakavania.

[Ulf]

Nuž, každý pes je iný. To hlavne treba brať do úvahy. Viem, o čom píšem, mám doma obdobny prípad. A to mám psa od šteňaťa a od prvého dňa nám to nejde a tak ďalej. Mne s ňou, chlapovi s ňou to ide.
Aj z útulku som mala psa, brala som ho vraj dvojročného a trvalo to zhruba ďalšie dva roky, kým som cítila, že je u nás doma. Netlač na pílu, neber si veci osobne. Robte spoločné aktivity, buduje si vzťah. Niekedy ten vzťah príde hneď, niekedy neskôr a treba na tom pracovať a niekedy to bude navždy len taký život vedľa seba. Nie vždy ide všetko podľa predstáv a je to skôr náš problém, ako sa na to dívame.

Ja mám psa od šteňaťa a neviem s ňou spraviť normálnu prechádzku sama, vrčanie a vzájomne konflikty na dennom poriadku...čo ti poviem. Vždy môže byť aj horšie.
Jako ešte raz mne niekto povie o fenkach aké sú naproti psom pritulne a poddajne. Hysterické vypočítavé komplikované beštie sú to na psov nedám dopustiť.

[Lindchen]

Zvieratko sa proste teší. Treba to vnímať tak, že je dobré, že má pozitívne emócie a nebolo jej ubližované. Určite by bolo horšie, keby sa desila ľudí a pod. Je to hlavne o vysporiadaní sa s vlastnou žiarlivosťou a neistotou. Zviera to tak neberie - pokiaľ sa o ňu staráte a plníte jej zvieracie potreby, ľúbi aj vás. Zvieratko má dosť lásky pre všetkých, nerozmýšľa tak, že niekoho má radšej a niekoho menej, neuvažuje takto. Reaguje radosťou na toho, s kým má dobrú skúsenosť a strachom alebo agresiou na toho, s kým má zlú skúsenosť. Nie je dobré zvieratám prisudzovať ľudskú emocionalitu.

[simona22]

Možno to bude len žiarlivosť. Ona je priateľská ku každému. My jej dávame jesť, chodíme venčiť, aj keď súrne potrebuje, do veterinara a pod A potom, na prechádzke, keď ju chce niekto pohladkať. Áno, dáme. Ale aký pocit, že viac sa teší novým ľuďom ako nám... :D

Možno preto mi to bolo divné. S predošlou fenkou, tiež z útulku, sme boli už za pár dní veľké kamarátky. Spriaznené duše. Počúvala od začiatku.

Táto zo začiatku vystrájala, aj nejaké veci pookusovala, keď som ju nechávali zvykať si samú doma. :/
Ale už sa naučila, čo môže a čo nie, hoci občas skúša.

Mimochodom, neviem, či ju tak oni dobre naučili? Keď áno, musím pochváliť jej pôvodných majiteľov.

Od začiatku sa vedela pýtať von, keď sa potrebovala venčiť. Hoci prvé 2 dni sme mali nehodu, kým sme pochopili, čo chcela. :/ Jemne knucala, ale to robí, aj keď sa chce hrať, tak sme sa nepochopili. Teraz už vie, že musí ísť aj ku dverám a už vieme. ;)

Predošlá fenka bola skôr na hladkanie. :) Táto je veľmi hravá, príde, nechá sa hladkať a o 5 minút odíde a už nám nesie hračku. Pri hraní je ako v tranze, nič nevníma. :D

[jarmila.ruskova]

Chápem tvoje pocity. Psy si často pamätajú svojich predchádzajúcich majiteľov, ale s časom a trpezlivosťou si môžeš získať jej dôveru. Pokračuj v spoločných aktivitách, láske a pozitívnom prístupe. Možno sa jej citové väzby k vám časom prehĺbia. Dôležité je, aby ste jej dali priestor a čas na prispôsobenie. Držím palce!