Pomočovanie

[pigie]

No, zjavne to u nich nie je len o tom, ze je to nenaucene... Lebo 4.5 roka to vedel a zrazu nevie? (A to nezacal hned ako stena prislo, nie, to az 2-3 mesiace potom, proste svet sa ma tocit okolo ich galaxie alebo co )

[kellee]

mali napoleoni

[Aris]

Ona chvalabohu neoští gauč, lebo to by bolo asi to posledné čo by spravila vnútri . Ja som presvedčená, že u nej je to vyslovene strach, to bývajú dve-tri malé mláčky, čiže podľa mňa niečo silnejšie buchne alebo čo a ona sa zľakne a ucvrkne si. Ešte mi napadlo, že by sme jej mohli skúsiť nechať mačku vnútri? S tou sú kamošky, len odkedy je teplo tak mačka už býva vonku. Mne jej je ľúto, že sa takto bojí a je to pre ňu taký stres. Vážne neviem čo sme spravili zle, že má takú príšernú separačku. Nám ešte v útulku hovorili, že sa na nás rýchlo naviaže a aj tak bolo. Podľa mňa sme za rok spravili dosť pokrok (vydrží sama na dvore aj keď sme vnútri, je dobrovoľne sama v kuchyni aj keď my sme v iných miestnostiach, čo kedysi bolo nepredstaviteľné pre ňu ), ale stále sa strašne bojí. Môže to mať súvis aj s tým, že bola odobratá v 5. týždňoch?

[clupko]

dogsittujeme fenku priatelovych rodicov. utulkac, vyzera to na boc x nejaky terier, je to strasne rychle, akcne, neunavne, pomerne hlucne (aj ked nastastie zatial u nas je dost ticho), a hlavne - submisivne. co je sice fajn v kontakte so psami, aj pekne komunikuje, ale na nu sa staci fakt len priamo pozriet a uz ide hlavou k zemi, usi vzadu, chvost trieska, a pocika sa. zohnem sa, ze jej idem zapnut/odopnut voditko - pocika sa. pride ku mne, vyzera, ze sa chce hladkat, tak sa zohnem, pozriem na nu, pohladkam - pocika sa. aj od radosti sa zvykne pocikat.
je zdrava. myslim, ze to je od strachu a/alebo submisivity.
viem, ze ked ju mali este kratko (teraz ma mozno 1-2 roky), nieco "zle" spravila, zakricali na nu (asi dost silno, predtym mali tibetske dogy..) a ona sa pocikala. nie som si ale uplne ista, ci toto bolo prvykrat, kazdopadne je to jediny incident, o ktorom viem.
snazime sa ju uplne ignorovat, nepozerat na nu - vyzera, ze ocny kontakt berie velmi vazne. to pomaha, aj ked nie na 100%. vacsinu dna lezi vo svojom pelechu, kde ju nikto neotravuje. mlati chvostom a oblizuje sa, uz ked nas pocuje prichadzat.
ako jej mozme pomoct v ramci tych par dni, co ju mame? pripadne rady do buducna, pre jej majitelov?
chodia na nejaky vycvik, aj agility skusali, dokonca aj stopovanie vraj skusali. cize maju zaujem sa jej venovat. ale nemaju skusenosti s takouto povahou. a my tiez nie.

[clupko]

niekto s borderkou, alebo inym citlivuckym psikom, neda nejaky tip?
uz ju tu (nastastie ) nemame, ale mozno nejake rady pre majitelov..
ja kebyze mam takeho psika, tak wow... vobec neviem, co by som robila. asi by som skusala vsemozne hry, kde ona vyhra, a podobne aktivity na posilnenie sebavedomia? a silno sa ovladat, aby som ani len hlas na nu nezvysila

[janajka]

Ja mam submisivku. Ale teda, ja ju môžem aj zhučať. Jej vysoký drive a chuť do prace musím tlmiť, aj tak to s energiou a emóciami preháňa.

A áno, tiež sa od radosti dokáže pocikat. Mne nie ale chlapovi, susedovi, aj dasken napr. Doma ju teda chlap nehladká radšej. Mladšieho syna miluje, stále ho otravne olizuje, staršieho sa bojí, tomu sa radšej vyhne. Celkovo ľudí nemusí, ale kto si získa jej srdce, tomu sa rozdá celá.
Doma je radšej v budke ako volne ležiaca v priestranstve. Spat na gauči som ju ešte nevidela.

Jej submisivita je však využiteľná pri ovciach. Presne počúva povely, aj keď je total zhypnotizovaná zverou. To by bez toho vôbec nešlo.