Nedávaj psovi povel, ak vieš, že ho nedokáže splniť. S deťmi pri bráne sa môžeš dohodnúť, že poodídu, otočia sa chrbtom, prestanú sa hýbať, a keď pes pochopí, že odchádzajú, zavoláš si ho, pochváliš, deti sa k bráne vrátia, psa uvoľníš. Opakuješ.
Alebo si dáš psa na šnúru a pritiahneš si ho. Ak sú deti pre psa odmena, môžeš otvoriť bránu až po splnení privolania a príchod detí dostane pes zato, že k tebe pribehne. (ale toto je vec, čo treba fakt opakovať, a veľmi dôsledne nacvičiť).
Noa teraz tá ťažšia vec - ja neviem, či chápeš princíp učenia privolávačky. Pes sa privoláva z rôznych činností, a väčšinou, alebo nikdy, sa neučí privolávačka z povelu zostaň (okrem iného ti po opakovaní tohoto postupu pes začne kaziť toto tvoje "zostaň" a bude sa dvíhať), privolanie sa učí postupne v čoraz silnejších podnetoch - vonku v pokoji, vonku pri čuchaní kríkov, vonku za jemných ruchov, atď. Nesmieš dopustiť, aby sa pes najprv od teba odpútal za zajacom napríklad, a ty ho budeš márne privolávať. Keď vieš, že prichádza podnet, ktorý bude silnejší, než ty, psa si pripútaj. Ak nevieš, či pes príde, maj ho vždy na dlhej šnúre, isti si ho.
Nie je to tak, že ho naučíš pribehnúť za jednej konkrétnej podmienky (doma a z povelu zostaň) a zrazu zmeníš komplet podmienky a pes to bude ovládať. Musíš učiť daný povel v rôznych podmienkach, meniť odmeny (btw. pohladkanie zvyčajne nie je odmena pre psa, ale naša potreba ho pohladkať), meniť dĺžku trasy privolania.
A ďalšia vec je odmena. Privolanie psa vždy musí mať zmysel pre psa, nesmie to byť buzerácia, že si ho voláš len tak pre nič za nič každú chvíľu. Pes nikdy nevie, aká odmena ho čaká, kedy náhle vyberieš hračku spoza chrbta, a začnete sa hrať, kedy pokračuje jeho beh tebe útekom za hodenou loptou, kedy dostane priehrštie pamlskov, kedy dostane po príchode ďalšie dva cviky a kus žvanca, kedy po jeho pribehnutí začneš skákať a tešiť sa spolu s ním, kedy po privolaní začneš utekať ešte ďalej, a on musí zrýchliť, aby ťa dobehol... privolanie nemusí končiť zakaždým predsadnutím, privolanie môže pokračovať hrou. A áno, môžeš na psa aj zahučať, ak ťa neposlúchne - vyžiadaj si príchod, neodmeňuj, len sucho ohodnoť "hodný, dobre," a nastav podmienky tak, aby si pes mohol privolanie "opraviť". Čiže choď ďalej od silnejšieho podnetu, pripútaj na šnúru...
Psa nikdy nelákame na odmenu, odmena prichádza až po splnení povelu, a pes nikdy nevie, aká. Lákaním môžeme šteňatu vsyvetľovať, že po určitom slove má letieť k psovodovi napríklad po vyslovení mena psovod vytiahne hračku, píska a beží preč, a šteniatko ho nadšene nasleduje, a po príchode sa hrá s hračkou.. po niekoľkých pokusoch sa už po vyslovení mena psík snaží pribehnúť, lebo si myslí, že sa bude hrať. Čím viac opakovaní a čím viac zábavy, tým viac si šteňa utvrdí reflex, že po vyslovení jeho mena sa má letieť k človeku - a na tomto sa stavia privolávačka.
Odmeny sa odbúravajú vtedy, keď pes už povel ovláda, nepravidelne ich vynechávame.
Ak chceš pekné privolanie v plnom behu a vždy, musíš to trénovať všade, a veľmi výrazne odmeňovať tie pekné splnené trysky

.