Mňa už napadali kadejaké alternatívy Z čistého zúfalstva. V praxi ale neviem ako to bude fungovať. Hovorím si, že počkám radšej na borderku, prišporím si než vymeniť "pošuka" za "pošuka" (viď ovčiak) Je to pre mňa ale predsa len nová skúsenosť a asi som si v tomto koronaošiali (na to aby som sa pitvala v plemene ktorému nerozumiem) nevybrala najvhodnejšiu dobu. Čakám na šteňa z jednej chovky "či sa mi ujde" :D S tou som stotožnená. Myslím si, že viem čo kupujem. Ak nie nevadí :D Pôjdem a vyberiem si na jar od známich z to čo bude, alebo to celkom odložím na neurčito. Dobrých pracovných psov upotrebím hocikedy. V tomto smere začínam byť úzkostná, lebo mi odchádza Blondska a neznášam to celkom dobre.
V ČR som našla chs ACD, ktorá mi vyhovuje. Je mi sympatická minimálne už len tým :D že má psov v podobných podmienkach ako ja a zdieľa moje životné problémy - takže má vhľad a vie ma otvorene a k veci nasmerovať. Takýto prístup by som potrebovala. Pani mi navrhla pre mňa zaujímavé alternatívy, ako od nich získať šteňa. (keďže povedzme si na rovinu, s materskou a stádom koní mám kam dávať peniaze). Už zvažujem aj tú alternatívu, že Millie zostane pri ovčiakoch aj keď to asi bude doma na rozvod. Pes mi síce nevyhovuje, ale mentalita okolo je mi blízka , "viem v tom chodiť". A hoci si to nerada pripúšťam, predsa len potrebujem psa aj na robotu.
Posledný týždeň, som mala na lonži surovú trojročku. Kúpila som ju do chovu "stiahnutú z pastvín". Ako som si tak lonžovala uvažovala som nad tým "pasením". Musím povedať, že kôň na začiatku vyplašený zo života tak, čo mi skákal von z ohrady len videl psa pri bránke na ceste sa ním v pohode nechá "opásať". Blonďa je pri tom terminátor
Kobyla sa učí chodiť na dlhých lonžiach. Na voľných priestranstvách (mimo opory plota) má ale problém sa pristaviť k ruke, je ešte stuhnutá, zle sa ohýba. V tomto smere mi pes uľahčí neskutočne veľa roboty. Jedna vec je efektivita dvojitej buzerácie. A ďalšia vec je reálne vidieť, ako sa mladý kôň na psa sociálne "spolieha" v určitých situáciách, keď si sám nevie rady. Po dlhej dobe som si uvedomila, aké je komfortné "nepapať piesok z jazdiarne" a nenachodiť xy kilometrov v kruhu, pretože robotu, čo by mi inak trvala 3 dni, kôň s oporou o psa mentálne zvládne za 1 a druhý sa len utvrdí. Takže hoci sa mi vôbec nechce riešiť: čo, kde aký pes z akej línie - hlavne kúpiť aby bol - nech spraví radšej menej ako vôbec, realita jest taká, že potrebujem psa na robotu, či sa mi to páči, alebo nie. Takže bez toho aby som spojila príjemné z užitočným - kúpila si psa akého by som chcela a psa čo bude "robiť" budem kupovať psov 2 :D