Akože, Helena je extrém. A vekom/skúsenosťami sa to našťastie začalo trošku lepšiť. Minimálne po sutine začala chodiť s rozvahou, ale aj to si najprv musela rozbiť hubu a vybiť nejaký ten zúbok... Robíme hlavne plochy, ale to pre ňu neznamená menej úrazov. Doudierané nohy už dávno nepočítam medzi úrazy. Zvykla búrať stromy na bežnej báze. Zrovna predvčerom si to v plnej rýchlosti skočila z vysokého valu na cestu lebo bola v pachu... Doskočila by dobre, ale bolo blato, predné nohy sa jej rozišli a hodila papuľu o zem. Rýchlo sa postavila a letela ďalej. O pár sekúnd hlásila nález.
Rok 2023/2024 bola najväčšia topka. v 2024 sa na MSR po špecke zgrcala tak, že z nej krv šla. Netuším z čoho, asi si niečo lízla. Len som si všimla, že je ráno nejaká divná, nervná. Nastúpili sme na Ačkovu sutinu, kde teda tá robota bola fakt taká 50% na jej pomery. Skúšku reálne dorobila, hoc jej muselo byť hodne zle, dokonca jej to vyšlo na bedňu. No na Bčkové plochy sme sa už nedostali, hodila tú krvavú šablu, ja som zistila prečo je taká divná a zo zdr.dôvodov sme odstúpili.
O pár mesiacov neskôr si amputovala prst.
(Aj keď to vlastne nebol pracovný úraz) Rozrezala si prst prakticky po kosť, krvi jak z prasaťa. Nejak sme to zaštopkali ale... Klasická story, nebol by to pes z kliniky ak by nemal nejakú extra diagnozu... Ako sme to zavreli, tak sa tam rozbehla nekróza vďaka jednej milej rezistentnej bakterii. Helena prišla o polovicu prsta, až po článok prstu, ktorý krásne trčal. Amputovať som to nechcela. No, tak sme si povedali, že to skúsime sekundárne vyhojiť. Tri mesiace bandáži, kľudu, vyväzovania nohy... Jooo, ak sa ma niekto spýta ako dlho trvá kým psovi narastie nový prst, mám odpoveď.

A tak ďalšie tri mesiace kým sa tá poskracovaná, atrofovaná noha naučená na krívanie dá zase do použiteľného stavu.
Mali sme potom dosť dlhú pauzu, reálne som zvažovala či sa ešte vrátime. A aha, tu sme, je naspäť naplno v práci... Tak prosím, nech si do júnových pretekov nič neodtrhne.
Rok predtým: Vtedy som si naozaj uvedomila čo za idiota to mám doma.
Pracovala v sektore a zrazu som započula v diaľke ako zvreskla, ale bežala ďalej. Zavolala som ju, štandardne pozrela nohy či držia všetky väzy, kĺby na mieste, nikde nič...Trhala sa naspäť do lesa. Tak som ju pustila hľadať ďalej. Našla, označila, pohrala sa. Žiaden problém. Cvičili sme pri jazere, tak som šla po tréningu okúpať psy. Lietala, skákala bomby do vody, pohodička. Večer sme prišli domov a suka vystúpila z auta jak kôpka nešťastia. Pozerám ju teda ešte raz a aha... v podvozku diera tak na 10cm, z vnútornej strany slabiny. Volám do roboty, že si idem zase šiť psa. V podkoží kapsa ešte raz taká a samozrejme, že aj sval dobre škrablo. Ten to našťastie zastavil. O tom, že rovno vyfasovala ATB a ako úžasne sa hojí rana v slabine, ktorá sa naťahuje každým pohybom.. to hádam nemusím opisovať.
Helenka je v pracovnom nasadení enormný pošuk. V bežnom živote je kus normálnejšia...
No nech len nestraším, reálne poznám veeeeľmi málo psov (vrátane malín), ktorí by boli až takýto idioti. Väčšinou tie psy majú aspoň kúsok pudu sebazáchovy.
A ešte k tomu IGP+záchranarine... Pokiaľ má ten pes aspoň kúsok čistú hlavu, nerobí to žiaden problém. Hela takisto kúsala popri záchranarine a nikdy nebol ani len náznak problému. To sme dokonca jedno ráno skúšali či si kusne na ringo a odtiaľ som šla rovno cvičiť do lesa.
