Pes domáci - karyotyp (počet chromozómov) - 78
Chromozóm - hlavný nositeľ dedičnosti
Karyotyp - obsahuje úplnú genetickú informáciu zapísanú v DNA
Gén = vloha - faktor na vytvorenie znaku a vlastností
Genotyp = súbor všetkých génov zdedených po rodičoch
F1 = prvá generácia
F2 = druhá generácia
P = rodičia
Dedičnosť sfarbenia sa riadi zákonom dedičnosti, ktorý objavil Mendel. Ak skrížime dvoch jedincov s kontrastnými znakmi, potom v F1 sa podobajú jednému z rodičov a tento rodič sa nazýva dominantný. Spojenie dvoch jedincov F1 do F2 dá pomer potomkov 3:1 v prospech dominantného predka, druhý predok sa nazýva recesívny. Či je potomok podobný jeho dominantnému rodičovi alebo recesívnemu prarodičovi, záleží na génoch odovzdaných mu jeho rodičmi, ktorí ich zdedili od svojich rodičov atď. až do nekonečna. Náhoda spôsobuje, že všetky F2 môžu byť dominantné alebo recesívne, podľa toho ako sa spoja gény, ktoré zdedili po svojich rodičoch. Každý živočích je výsledkom (obrazom) zdedených génov. To isté platí pre dedičnosť sfarbenia.
Každý rodič dáva svojmu potomkovi gény pre farbu. Tieto gény sú buď dominantné, čo znamená, že ich charakteristiky sa prejavia, alebo sú recesívne, t.j. v prítomnosti dominantného génu sú potlačené alebo maskované a môžu sa prejaviť len v spojení s rovnakým recesívnym génom.
Či je pes dominantne homozygótny trikolor alebo heterozygótny trikolor, môžeme zistiť iba jeho opätovným párením s bikolor sučkou. Ak je vo vrhu čo i len jedno bikolor šteňa, je jasné, že pes nesie recesívny bikolorny gén.
Naopak jeden vrh samých trikolorov nie je dôkazom, že pes je homozygótny trikolor. Dá sa tak súdiť minimálne po 3-4 vrhoch. Ako z toho plynie je možné, aby dvaja heterozygótni trikolori nesúci bikolorne gény mali bikolrone šteňatá, ale tieto sú schopné mať trikolorov, len ak sú spárené s trikolorom.
Teda bikolor s bikolorom môžu produkovať len bikolor šteňatá, pretože rodičia nemôžu dať šteňatám gén pre žiadne iné sfarbenie.
Rovnaké princípy platia pre "celofarebných" psov. Hoci black and tan sú dve farby (čierna s pálením), sú tieto psy klasifikované ako celofarebné spolu s celofarebnou červenou, známou ako ruby. V tomto prípade je black and tan dominantné a ruby recesívne sfarbenie. Pes, ktorý získal od oboch rodičov gén pre sfarbenie black and tan, bude dominantný homozygót. Ak je párený s ruby sučkou, dá šteňatám gén pre sfarbenie black and tan a sučka gén pre ruby sfarbenie. Výsledné šteňatá budú black and tani, ale ponesú ruby gén, budú heterozygótne.
Dvaja heterozygótni black and tani môžu dať šteňatá:black and tan, ktoré majú od oboch rodičov gén pre sfarbenie black and tan, t.j. dominantných homozygótov
black and tan, nesúce recesívny gén pre ruby sfarbenie, t.j. heterozygótov
ruby, ktoré majú od oboch rodičov recesívny gén pre ruby sfarbenie, t.j. recesívnych homozygótov
Z toho vyplýva, že dvaja black and tani nesúci ruby gén (heterozygóti) môžu dať šteňatá ako black and tan, tak aj ruby. Naproti tom dvaja ruby rodičia budú mať vždy len ruby šteňatá, nikdy nie black and tan.
Situácia sa komplikuje, keď "celofarebných" psov (black and tan a ruby párime s jedincami "oddelených farieb" (tricolor, bikolor). "Celofarebná" je dominantná voči "oddeleným farbám". Každý z rodičov odovzdáva nielen gén pre sfarbenie, ale aj gén, ktorý určuje, či je sfarbenie "celofarebné" alebo "oddelené". Black and tan je dominantná voči všetkým farbám. Teda ak bude homozygótny pes black and tan, nesúci jedine gén pre celú farbu spojený s heterozygótnym trikolorom, celý vrh bude čierny s pálením, avšak šteňatá ponesú recesívny gén pre oddelenú farbu (tricolor, bikolor) a ruby. Ak takýchto dvoch psov spárime, vo vrhu môžu byť šteňatá všetkých farieb.
Heterozygótny pes black and tan, ktorý má len gény pre celú farbu, bude produkovať iba black and tan šteňatá alebo ruby, nech ho spárime s akoukoľvek konvenčnou farbou.
Šteňatá, ktoré sa narodia zo spojenia psov "celých" a "oddelených" farieb mávajú často nesprávne vyfarbenie, objavuje sa biela farba na celofarebných psoch, zvlášť na hrudi a labkách. Na druhej strane sa takýmto spojením môže zlepšiť tvar ramien, krku, štruktúra srsti a - nedávny problém - svetlé oči. Veľa celofarebných šampiónov sa môže pochváliť rodičom alebo prarodičom oddelenej farby.
Pri pôsobení Mendelovho zákona sa vyskytujú náhodnosti. Vie sa, že nemožno dostať trikolorné šteňatá od dvoch bikolorov. Pravda, keďže je dedičnosť náhodný jav, možno získať 6 bikolorov od 2 trikolorov, pretože obaja rodičia odovzdali len recesívne bikolorne gény. Bol opísaný prípad black and tan psa, ktorý s trikolorom dal len ruby šteňatá, hoci tento pes nikdy nedal s ruby partnerom žiadne ruby šteňa, vždy len black and tan. Pamätajte, ak použijete bikolora, nech je po akýchkoľvek rodičoch, je vždy geneticky iba bikolor a potomstvu nemôže odovzdať iné gény ako farebne oddelené bikolorne, pretože iné nemá. Ak od bikolora chcete šteňa trikolora, musíte použiť na párenie trikolora psa a to jedine dominantného homozygóta, pretože v opačnom prípade môžete dostať vrh bikolorov.
Pri párení ruby - recesívneho homozygóta s génom pre celú farbu) a blenheima - (recesívneho homozygóta s génom pre oddelenú farbu) aj keď sú obaja po rodičoch black and tan, márne čakáte šteňatá black and tan, dostanete len zle vyfarbené ruby šteňatá. jednoduchá genetika ukazuje, že žiadna iná farba jednoducho nie je možná.
Dedičnosť farieb sa síce riadi podľa Mendelovho zákona, ale dosť ju komplikuje modifikovanie génov. Či ruby alebo bikolor budú mať požadovanú sýto gaštanovú farbu, alebo už nie tak peknú citrónovú či pečeňovú farbu, záleží na pôsobení modifikovaných génov. Ujal sa zvyk nespájať príliš mnoho generácií bikolorov s bikolorami, ruby s ruby, trikolorov s trikolormi a black and tanov s black and tanmi, ale vždy po niekoľkých generáciách miešať farby.
Naproti tomu niektorí chovatelia sa domnievajú, že naopak párením rovnako farebných jedincov sýto sfarbených, ktorí nesú faktory len pre sýtu farbu, táto zostáva sýta a upevňuje sa, pretože modifikujúce gény môžu byť eliminované. Dokumentujú to na chovoch írskych setrov, kde sa pri zoslabnutí farby používajú na nápravu sýto sfarbení jedinci.
Ak spárime zle vyfarbeného bikolora s trikolorom, aby sme zlepšili farbu srsti, musíme skontrolovať, či všetci bikolori v rodokmeni trikolora sú dobre vyfarbení, ináč môžeme sfarbenie ešte zhoršiť. To isté sa vzťahuje aj na spojenie bledého ruby s black and tanom. Musíme sa ubezpečiť, že predkovia black and tana, ak boli black and tani, mali sýtu gaštanovú farbu.
Mimoriadne vzácne sa stáva, že sa gén nerepredukuje presne, čo spôsobuje zmeny v progénoch a nazýva sa mutácia. V šesťdesiatych rokoch sa čas od času rodili trikolori čokoládovej farby. Boli to skutoční trikolori, pretože mali tri farby a znaky ako trikolori, čierna farba bola nahradená čokoládovým alebo pečeňovým sfarbením srsti, gaštanové a biele znaky zostali rovnaké ako u bežných čiernych trikolorov.
Pretože mutujúci gén stratil schopnosť reprodukovať čierny farbu, boli oči veľmi svetlé - ako varený egreš - a nos hnedý až špinavo ružový. Dalo by sa zvažovať, či každý z týchto prípadov bol výsledkom mutácie alebo schopnosť čas od času produkovať čokoládovo hnedých trikolorov pretrváva ako veľmi zriedkavo recesívna a objaví len keď sa tieto pomyselné gény stretnú. Pretože čokoládová farba nie je uznaná farba bíglov,cavalierov,... o chov takýchto zvierat sa neusiluje. Naviac svetlé oči a ružový nos sú štandardu cudzie a dávajú psovi nepekný výraz. Ak by sme čokoládovo sfarbeného psa spárili späť s jeho rodičom, prarodičom alebo súrodencom, bolo by možné upevniť vlohu pre čokoládovú farbu, ale nebolo by to vhodné skúšať. Získať dokonalé sfarbenie u uznaných farieb je dosť zložité aj bez pridávania ďalších problémov.
Výberovým chovom je možné upevniť vlohu, ktorá stále prináša čiernu a bielu.
Mimoriadne vzácne sa vyskytne vrh, ktorý zdanlivo nedodrží zákony dedičnosti.
Ak sa vo vašom vrhu vyskytnú nezvyklé nepravidelnosti, je dobré sa najskôr ubezpečiť, či sa sučka náhodne nespárila s cudzím (majiteľovi neznámym) psom.
Z anglického originálu "All about the Cavalier King Charles Spaniel" (Evelyn M. Booth, 1983)
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Hypotetický príklad líniovej plemenitby:Povedzme, že súbor všetkých znakov a vlastností určitého plemena psov je kontrolovaný celkom 8 génmi. Je to veľmi málo, ale pre náš príklad to stačí, pretože počítať s niekoľkými desiatkami tisíc génov by to stratilo na názornosti.
Týchto 8 génov si označíme symbolicky písmenami abecedy - A, B, C, D, E, F, G, H.
Tieto gény budú ukazovať variabilitu, každý z nich v dvoch alelách. To znamená, že budeme mať alelu "A" a "a", alely génu B budú "B" a "b" ... atd. V línii X bude variabilita v génoch A a B, v línii Y bude variabilita v génoch D a E. Je to teda v 1/4 génu, čo opäť zhruba zodpovedá skutočnosti, pretože sa uvádza, že u psov existuje variabilita zhruba v 26% znakov.
Pretože vždy tá lepšia (žiadanejšia, zdravá atd.) alela je označovaná veľkým písmenom, bude jedinec tým lepší, čím viac veľkých písmen bude mať vo svojom genotype.
V línii X budú jedinci (F1) týchto genotypov:AaBBCCddeeFFGGHH - najlepší jedinec línie
AABbCCddeeFFGGHH
AaBbCCddeeFFGGHH
AAbbCCddeeFFGGHH
aaBBCCddeeFFGGHH
AabbCCddeeFFGGHH
aaBbCCddeeFFGGHH
aabbCCddeeFFGGHH - najhorší jedinec línie
V línii Y budú jedinci (F1) týchto genotypov:aabbCCDDEEFFGGHH - najlepší jedinec
aabbCCDdEEFFGGHH
aabbCCDDEeFFGGHH
aabbCCDdEeFFGGHH
aabbCCDDeeFFGGHH
aabbCCddEeFFGGHH
aabbCCDdeeFFGGHH
aabbCCddEeFFGGHH
aabbCCddeeFFGGHH - najhorší jedinec
Populácia takéhoto plemena nebude príliš vyrovnaná. Každá línia kolísa v genotype od 8 do 12 veľkých písmen a v populácii plemena sa vyskytuje celkom 18 rôznych genotipov. Priemer populácie bude charakterizovaný 10 veľkými písmenami. Napriek tomu budú jedinci línie X charakterizovaný napríklad krásnym osrstením, ale budú sa v nej objavovať taktiež jedinci s nežiadúcimi skusmi.
Naopak línia Y bude mať osrstenie najrôznejšej kvality, od štandardného až po nežiadúce, ale skusy budú naopak väčšinou v poriadku.
Do reprodukcie vyberieme len tie najlepšie jedince, kt. budú charakterizované 11 až 12 veľkými písmenami, teda len 3 najlepšie. Pri použití líniovej plemenitby budeme vzájomne páriť jedince X medzi sebou a jedince Y medzi sebou. Pri vzájomnom párení jedincov, kt. budú charakterizovaný 11 velkými písmenami, dostaneme potomstvo nasledujúcich genotypov:
V línii X to budú v F2 tieto genotypy:P = AaBBCCddeeFFGGHH x AABbCCddeeFFGGHHAABBCCddeeFFGGHH
AaBBCCddeeFFGGHH
AABbCCddeeFFGGHH
AaBbCCddeeFFGGHH
V línii Y to budú v F2 tieto genotypy:P = aabbCCDdEEFFGGHH x aabbCCDDEeFFGGHHaabbCCDDEEFFGGHH
aabbCCDdEEFFGGHH
aabbCCDDEeFFGGHH
aabbCCDdEeFFGGHH
Ako je zrejmé z tohoto príkladu, priemer línii je charakterizovaný celkom 11veľkými písmenami, čo je o jedno viac než v generácii rodičov. Potomstvo oboch línií je značne vyrovnanejšie, pretože jeho variabilita kolísa len medzi 10 až 12 veľkými písmenami. Celá populácia bude kvalitnejšia než populácia rodičovská.
Líniovou plemenitbou sme v krátkej dobe dosiahli značný úspech a vyrovnanosť plemena, i keď medzi líniami bude stále zjavný rozdiel vo frekvencii niektorých znakov a vlastností tak, ako sme si uviedli. Pri opakovanom výbere tých najlepších jedincov z tejto generácie do ďalšej reprodukcie sa bude podobná situácia opakovať, ale výlsedok bude zas o niečo lepší. Pretože sa jedná o hypotetický príklad, nie sú uvedené frekvencie jednotlivých genotypov v nasledujúcich generáciách, ale to nezkresluje myšlienkový postup.
Keď budú vybraný taktiež len tí najlepší jedinci oboch línií charakterizovaný zhodujúcimi 12 veľkými písmenami do reprodukcie (do chovu) a tí budú vzájomne párený medzi sebou tak, ako je to vo voľnom chove, v ďalšej generácii sa stane toto:
P =
AABBCCddeeFFGGHH (jedinec línie X) ×
aabbCCDDEEFFGGHH (jedince línie Y)
F1 = AaBbCCDdEeFFGGHH (medzilíniový hybrid)
Toto potomstvo bude jednotného genotypu, vyrovnané, rovnako kvalitné ako jeho rodičia. Taktiež jeho rodičia budú charakterizovaný zhodojúcimi 12 veľkými písmenami. S výsledkom bude každý chovateľ náramne spokojný. Ktorýkoľvek jedinec môže byť bez obáv zaradený do chovu.
Ako však bude vypadať nasledujúca generácia jeho potomstva? P=
AaBbCCDdEeFFGGHH x
AaBbCCDdEeFFGGHHF2 = AABBCCDDEEFFGGHH (najlepší jedinec)
AaBBCCDDEEFFGGHH
AABbCCDDEEFFGGHH
..... atď.
81. aabbCCddeeFFGGHH (najhorší jedinec)
V tejto generácii je možné očakávať výskyt 81 rôznych genotypov. Tí najhorší jedinci budú charakterizovaný len 6 veľkými písmenami, i keď sme vzájomne medzi sebou párili ich rodičov charakterizovaných 12 veľkými písmenami. Toto potomstvo bude značne nevyrovnané a tí najhorší jedinci budú mať všetky vady, ktoré sa v populácii oboch línií vyskytovali, a možno že aj tie recesívne, utajené, ktoré sa už v populácii plemena neobjavili v niekoľkých predchádzajúcich generáciách. Pri tomto spôsobe plemenitby môžeme konštatovať nulový chovateľský pokrok. Často sa stáva, že pokiaľ má chovateľ takýto výsledok, prejde na iné plemeno a nepoučený skúsenosťami chová rovnakým spôsobom ďalej.
Medzi potomstvom sa však môže objaviť i lepší jedinec alebo jedinci, ako boli ich rodičia. Je však vec náhody nielen ich samostatné objavenie, ale poznanie ich genotypov bez zaobstaranej a dobre vedenej kontroly dedičnosti.
Príkladov takejto a podobnej plemenitby v chove psov je mnoho (viď vyššie – sfarbenie). Rad plemien, zvlášť málopočetných, sa nezaobíde čas od času bez importu či bez krytia v zahraničí. O dovozoch ani o plemennej hodnote psa použitého pri krytí v zahraničí väčšinou vieme len to, že on sám mal veľké úspechy na výstavách a skúškach, koľkokrát a v kt. štátoch je šampiónom a pod..
Bez informácii o kvalite jeho potomstva, nie koľko dal on sám šampiónov, ale koľko jeho potomkov malo takéto či iné nedostatky a vady, je každý import a každé krytie v zahraničí väčším či menším rizikom, že do našej populácie psov budú dovezené aj tie nežiadúce gény pre vylučujúce vady, nedostatky a dedičné choroby.
Ale aj preto je chov psov a kynológia krásna a vzrušujúca