Tato tema je na velmi rozsiahlu diskusiu, a mozno by bolo jej prinosom, ak by sa vyjadrili aj ludia, ktori tymto smerom vedu svoj chov. Avsak nielen stylom, ja som za ja som nieco take urobil, ale bolo by fajn vidiet aj vysledky, teda ako na tom bolo potomstvo z uzkej pribuzenskej plemenitby - inbreedingu...
Osobne nie som totalny odporca aj takehoto postupu v chove, no uskutocnenie inbreedingu musi byt zalozene na velkych cieloch s hlbokym overenim, jednoznacne na fantastickych rodicoch s vynikajucim zdravim aspon tri generacie dozadu, ako vieme to ze je pes tzv. multisampion este nic neznamena, jeden moze mat taketo vysledky skutocne za minimalne potrebne mnozstvo vystav, inemu sa to proste podarilo, ked sa velmi snazil...
Mam dva poznatky s tymto sposobom chovu a ani jeden nepriniesol ocakavany efekt:
1, SK poradca chovu urobil krytie matka×syn, obaja boli podpriemerne psy, atypicke pre plemeno, narodili sa tri psy, dvaja boli cca okolo roku utrateni, vraj pre nahlu zmenu povahy, no jeden zostal v majetku predsednicky klubu, bol preferovany ako TOP plemennik, mal niekolko kryti, opat v navaznosti na uz znasobenych predkov, neviedlo to k nicomu
pre tento klub...
2, Neplanovane som sa zamilovala do jedneho steniatka v USA zo spojenia otec×dcera, no cesta spat v mojich citoch uz nebola
Riskla som to, napriek mojmu presvedceniu, ze inbreeding je dobry pomocnik, ale zly pan a psika som importovala, pochovala som ho vo veku 9,5 mesiaca... Pritom rodicia boli skutocne TOP ako po stranke zdravotnej, tak aj po povahovej a exterierovej!