Po nejakom čase by som chcela vlastného psa. Najväčším problémom je to, že rodina (bývam s rodičmi, sestrou a jej rodinou, a nie je perspektíva, že by sa to v dohľadnej dobe zmenilo) ma nerešpektuje, a to samozrejme ani čo sa týka tohto. Už som videla, ako sa to na psovi odráža: nedôslednosť - regresia vo výchove, neznalosť reči tela psa - úzkosť, atď. atď. atď.
Nemyslím si, že by som do nich žiadala niečo nad rámec základov, ale oni proste uprednostňujú vlastné pohodlie, nemajú chuť učiť sa, pracovať na sebe, ani to minimum... je to zjavne súčasť širšieho problému v našom vzťahu/mojom sp. komunikácie/ja už nvm čoho, ale z perspektívy toho, že budem mať psa, a moja snaha s ním zase raz vyjde navnivoč, alebo mi ho "pokazia" (ako posledného), mám normálne strach a úzkosť.
Nehovoriac o tom, že oni očakávajú, že pes ich bude poslúchať, robiť/nerobiť nejaké veci (hoci absolútne odmietajú robiť/nerobiť to, čo majú/nemajú oni), a potom si to odnesiem ja. Napríklad chceli zoznam povelov, ktorý som im spísala, vytlačila, všetko - hodili ho do šufla a ani raz sa naňho nepozreli. Potom mi dávali za vinu, že pes nepočúva, pričom mňa poslúchal, ale oni nepoužívali správne povely, a už vôbec ich s ním neprecvičovali, hoci som im ponúkala, že im to ukážem, že si to môžu skúsiť. Podobne napr. so žobraním pri stole, ktoré si spôsobili kŕmením pri jedle.
Neviem to celkom dobre vyjadriť, dať do slov, ale je neuveriteľne frustrujúce, že pes, ktorý mi mal pomáhať, robiť život lepším, mi napokon len a len kvôli nim spôsoboval aspoň z 20% nervy. Sami hovoria, že by som mala mať psa, videli už, že má na mňa pozitívny vplyv, len nejako nechcú pochopiť svoju rolu v tej negatívnej stránke.
Určite nie som sama, kto si niečím podobným prešiel. Ak sa vám niečo podarilo zmeniť, čo vám (ne)fungovalo? Ďakujem




ja som bola rada, ze mama mi za psom chodila na obed, lebo by to nevydrzal do poobedia... o nejakej vychove z jej strany nemoze byt rec.
Nikdy som so psami problem nemala, aj ked sa ostatni chovali kadejako a ziadne pravidla nedodrziavali... napr ked je mama, ci brat - pes ide zobrat. Pri mne to nikdy neskusal ani... ale vravim - ako.si urobis, tak mas..
a ked tam zacal kempit, tak zrazu to bol problem. Plus vysvetli druhemu psovi, ako to ze jeden moze a on nie. Holt spoluzitie s takymito ludmi a so psom vie byt narocne, to si treba zazit, aby clovek plne pochopil dosledky.
