Komunikácia s rodinou

[lichennmoss]

Po nejakom čase by som chcela vlastného psa. Najväčším problémom je to, že rodina (bývam s rodičmi, sestrou a jej rodinou, a nie je perspektíva, že by sa to v dohľadnej dobe zmenilo) ma nerešpektuje, a to samozrejme ani čo sa týka tohto. Už som videla, ako sa to na psovi odráža: nedôslednosť - regresia vo výchove, neznalosť reči tela psa - úzkosť, atď. atď. atď.

Nemyslím si, že by som do nich žiadala niečo nad rámec základov, ale oni proste uprednostňujú vlastné pohodlie, nemajú chuť učiť sa, pracovať na sebe, ani to minimum... je to zjavne súčasť širšieho problému v našom vzťahu/mojom sp. komunikácie/ja už nvm čoho, ale z perspektívy toho, že budem mať psa, a moja snaha s ním zase raz vyjde navnivoč, alebo mi ho "pokazia" (ako posledného), mám normálne strach a úzkosť.

Nehovoriac o tom, že oni očakávajú, že pes ich bude poslúchať, robiť/nerobiť nejaké veci (hoci absolútne odmietajú robiť/nerobiť to, čo majú/nemajú oni), a potom si to odnesiem ja. Napríklad chceli zoznam povelov, ktorý som im spísala, vytlačila, všetko - hodili ho do šufla a ani raz sa naňho nepozreli. Potom mi dávali za vinu, že pes nepočúva, pričom mňa poslúchal, ale oni nepoužívali správne povely, a už vôbec ich s ním neprecvičovali, hoci som im ponúkala, že im to ukážem, že si to môžu skúsiť. Podobne napr. so žobraním pri stole, ktoré si spôsobili kŕmením pri jedle.

Neviem to celkom dobre vyjadriť, dať do slov, ale je neuveriteľne frustrujúce, že pes, ktorý mi mal pomáhať, robiť život lepším, mi napokon len a len kvôli nim spôsoboval aspoň z 20% nervy. Sami hovoria, že by som mala mať psa, videli už, že má na mňa pozitívny vplyv, len nejako nechcú pochopiť svoju rolu v tej negatívnej stránke.

Určite nie som sama, kto si niečím podobným prešiel. Ak sa vám niečo podarilo zmeniť, čo vám (ne)fungovalo? Ďakujem

[wer]

Z mojich skisenosti - nebrala by som to.tak tragicky.... Netreba si pripustat veci, ktore sa nedaju ovplyvnit...
Pes nie je sprosty a vie rozlisovat... Ak si ty mala daky problem vo vztahu ku psovi, bol to len tvoj problem a ty musis na tom zapracovat. neries druhych clenov rodiny - kazdy ma svoj pristup a pes to rozlisi, psa neoklames.
Moja prva skusenost so psom - strykov pes, ktoreho som.chodila vencit par krat do tyzdna (a neskor som.si ho vzala, ale nesuvisi s temou) - bol to ich pes, takze toto som ja musela akceptovat - aj co sa tyka stravy, umiestnenia a ich rezimu..., ale pes, samozrejme, miloval mna najviac, lebo som s nim travila cas, cvicila ho... jasme, ze tieto cviky oni potom barsjako predvadzali kadekomu na pockanie, zle, ucili ho blbosti, ale so mnou to nikdy neukazal, aj sme mali skusky porobene, aj cosi odpretekane... dalsi pes uz vyrastal so mnou a s frajerom - ten si tiez robil, co chcel, vencil navolno a pod - mali svoju cestu, ale zas som ja bola na prvom mieste, tiez sa mi nic "nepokazilo", rovnako sme spolu skuskovali a pretekali.
Z kurzov zase mam.skusenost, ze niektori ludia aa chcu ucit, snazia sa, nieco sa naucia, ale clovek sa s tym predovsetkym musi narodit... musi mat cit pre psa, akysi talent - nie vsetko sa da naucit, zopakovat, casto treba konat pohotovo, v roznych situaciach.. rovnako moja mama ma na stare kolena prveho psa a hoci s tym.psom.casto travim.cas - vtedy si ho viem osefovat a nemam s nim problem, hoci ten pes vyrasta ako "drevo v lese" - mama si robi po svojom a uz ju ani neupozornujem na nejaku nedoslednost alebo.chyby... je to.ich cesta a oni si porozumeju aj bez mojich mudrych rad... co potrebujem, to.ju naucim sama a pri mne bude fungovat. Pre moju mamu je to dost tazke chapat, nema to v krvi a nebudem sa s nou hadat kvoli psovi..
Akurat mozno.rada - lepsie tomu prisposobit psa a nebrat si daky "tazky pripad".

[lichennmoss]

Ad posledná veta, s tým určite rátam a už sa snažím ísť do niečo blbuvzdorného (aj pre mňa, tiež nepotrebujem ďalšie projekty)