elfinka píše:Co je z pohladu psa podstatou zachranariny? Je to hlavne o nufaku a hladani takymto sposobom, alebo je to skor podruzne?
Su zachranarske stopy (skuskove) podobne prisne na dosledne vynuchavanie slapota-slapota ako u sportovky, alebo sa tam presadi aj pes ktory ide tak nejak prirodzenejsie?
trošku oneskorene, ale predsa:
Záleží čomu sa chceš v záchranárine venovať. Ak je to reálna záchrana, podstatou je vzťah psa k človeku, motivácia (jedlo, hračka), nejaký ten čuch má každý pes, dosť podstatný je vzťah psovod a pes a ovládateľnosť psa v teréne je pomerne užitočná. Ak sa chceš venovať športovej záchranárine, tak je to podobné ako športovka - poslušnosť a obratnosť na presnosť + špeciálna časť skúšok je vyhľadanie v teréne (plocha, ruina, voda, lavína alebo stopy). Čo sa týka stopovania, na medzinárodných skúškach je stopa ešte náročnejšia ako v športovke - ňuchanie šlápota-šlápota, označovanie predmetov a ešte aj na konci označenie figuranta (zvyčajne vyštekaním), oproti športovke sú stopy dlhšie, vždy cudzie a vždy na konci figurant.
A potom je tu mantrailing, ktorý je tu ešte v plienkach, ale ktorý je dosť použiteľný v reále - je to stopovanie individuálneho pachu - pes dostane náčuch - predmet hľadanej osoby, musí si ten pach vyhľadať a sledovať ho niekoľko stoviek metrov až pár kilometrov, niekoľko hodín starú stopu (top psy 48-72 hodinovú stopu dokážu). Stopa vedie cez rôzne terény - lúky, lesy, polia, cesty-necesty, premávku, nákupné centrá, kaviarne a tak..

Tu sa presadí pes s dobrou motiváciou a dobrým nosom, hľadá sa tu voľne na stopovačke, žiadne šlápoty, stopa +-zopár metrov, psovodi sa učia teóriu šírenia pachov a tak..
A million words would not bring you back. I know because I´ve tried.
Neither would a million tears. I know because I´ve cried.
I miss you, my black angel Gipsy!