Venčíme so zlatými ľuďmi a ich dvomi hafanmi (pes a fena). Poznajú sa od mala. Chodíme navoľno, môj má kôš, lebo niekedy má tendenciu (hlavne zo začiatku) po ňom hučať, za chvíľu sa to ukľudní. Ak sa vyskytne počas prechádzky problém, stačí malá korekcia (okríknutie, privolanie, prevedenie pozornosti, podľa situácie) a v poslednej dobe je to už lepšie, ale stále máme na začiatku vrčanie. Takže pri stretnutí si ho chytím, počkám, kým sa ukľudní (najčastejšie, keď sa vymočí a môj to ide preznačkovať alebo naopak), a potom je pokoj. Úplne najlepšie je, ak s nami ide ešte jedna ovčanda z ulice, vtedy je rozptýlený hrou a psa nerieši.
Ale pri cudzích psoch je to stále, vrčanie.
Mali sme zatiaľ dva konflikty, oba som ukončila ja, pri prvom do neho dorážal pes, keď bol podriadený na chrbte, ten istý do neho skočil ešte raz, vždy som do toho vstúpila a ukončila to, pri ďalšom do neho z fleku skočil labrador, toho som zložila, mne stihol prasknúť ukazovák, psovi sa nikdy nič nestalo.
V tomto som magor, kedykoľvek sa pobijem znovu, ak bude treba.
Ak sa niečo deje, najčastejšie ide ku mne a pritlačí sa k nohe alebo zaparkuje medzi nohy (nezdrhá), ale je tam to vrčanie a určite by sa bránil, ak by nemal na výber. To bol tiež problém pri poslednom strete, neviem ho naučiť, aby sa postavil za mňa, treba mi dve ruky, vtedy je to jednoduchšie.
Je to dlhé, ale aspoň máte obraz.
Ďakujem za rady
.
edit: trochu som sa bála, či to nedokafrem ešte viac ako to je, ale podľa vašich reakcií na to idem celkom dobre.