nhoo thak ja som rodičov prehovárala, aby mne a sestre kúpili psa, od svojich 8 rokov. Stále keď sme boli s nimi v nejakom supermarkete, čítavala som si literatúru o psoch, obdivovala som jednotlivé rasy a keď som si našporila, kúpila som si aj nejaký ten atlas o psoch...aj so sestrou sme sa hrávali, že ona je pes..a mojou predstavou bolo, že v útulku psi bijú a tak sme sahrali, že som ju bila ako psa (nie naozaj) a potom si ju zobrala jedna milá pani, to ako zase ja, a mala sa u nej dobre..alebo si pamtám aj na Vianoce, že sme sa hrali, že ja som bohatá pani a ona je pyšný pudel, ako to bolo v rozprávkach, tie nafúkané pudle
a stále som do rodičov hučala zo psom a oni my stále vraveli, že ale o psa sa budú musieť oni starať a tak podobne, že ho budu musieť oni venčiť..a ja že ne ne..to všetko bude na mne...a nosila som domov šteňa po šteňatí..čo síce nebolo správne, ale čo ako decko som bola sprostá, neni to však vrodená chyba :P a mamku som natoľko obmäkčila, že si požičiala šteňa svojej kamošky k nám na týždeň...bola to sučka Labradora a volala sa Nela, vtedy som mala 8-9 rokov a stále si jej meno pamätám...a bola som to ja, čo sa o ňu starala...noo ale rodičia si stále mysleli, že ešte nie je ten správny čas..a myslím si, že ani nebol...a som im vďačná, že mi toho psa v tej dobe nedovolili, ale že sa rozhodli mi ho kúpiť keď som mala 12 rokov sestra 10 r. a bolo to na Vianoce..vtedy to bol akurátny vek..ale si pamätám čo som sa naplakala, že psa nebudem mať, dokonca som sa modlila, aby som psa mala, aby som mala vždy rada zvieratá a nestala sa voči ním flegmatickou, bála som sa toho, že ke´d vyrastiem, tak budem taká ako vraveli moji rodičia, že o psa sa nebudem starať a aj zvieratá ma prestanú zaujímať..a tak sa našťastie, veľkéé šťastie, nestalo...
nech skúsi s rodičmi vyjednávať, ja tak vždy s nimi, najmä s otcom (bo to s nim sa vždy hádam, lebo máme rozdielne názory ale rovnaké povahy, skoro rovnaké a nenecháme si skákať po hlave) a chcela som aj druhého psa do bytu, ale on bol zásadne proti, nech som robila čo som robila, aspoň 500krát sme sa kvôli tomu pohádali a dosť hnusne, by ste si o mne mysleli aká drzá dcéra som, lenže keď on mal úplne zdegenerované predstavy, názory a myšlienky na chovaní psa v byte eh..
a nech skúsi rodičom ukazovať rôzne rasy psov alebo nech si vyberie konkretnu rasu ona sama alebo nech s ňou dokonca spolupracujú jej rodičia, nech sa ich opýta aká rasa sa im páči..tak som skoro mamku ukecala na druhého psa, už bola za..len problém bol môj tatik...
povedz im všetko o psoch, čo vieš..abo keď budete jesť kurča a budú kosti, tak nech dá takú ironickú poznámku, že kosti by mohol zjesť pes...alebo nech povie rodičom aj niečo zle čo sa týka psov, ale nech do toho dodá niečo také, že by sa rodičom uľavilo potom, že o to by sa teda niekto vedel postarať
alebo keď bude s nimi, nech sa obzerá za každým psom a nech im hovorí aký je pekný ten pes, či by takého nechceli abo čo
držím palčeky