4.deň je u nás kotná sučka, Bu, z útulku, odhadovaný vek 5-6 rokov. V živote nezažila, aké je to byť mojkaná a ľúbená.
Problém je v tom, že si ma stráži a privlastňuje. Mám 2 psov, sučku a psa, tí sú na iné sučky nekonfliktní a radšej sa konfliktu vyhnú.
Keď čupím a hladkám jedného z mojich psov, tak Bu sa silou-mocou derie ku mne a chráni si ma - vrčí pri tom a nemá problém sa kvôli tomu pobiť.
Skúsila som to riešiť tak, že si ju nebudem všímať, ale nerobila som to zatiaľ úplne - totižto nebola na voditku, a tak hrozilo z jej strany nebezpečenstvo útoku na mojich psov, ktorých som tak musela chrániť vlastním telom a zabraňovať jej v stretnutí s nimi (a teda nešlo o úplné nevšímanie si). Chcem sa spýtať, či v tom mám pokračovať, ale s tým, že bude na vodítku, alebo mám postupovať inak (ak inak, tak ako?)? Mám totiž pocit, že Bu začína mať voči mojim psom čoraz väčšiu averziu.
So psami sa znesie, ale nevyhľadáva ich spoločnosť.
Vonku má strach zo psieho štekotu za plotom. (možno je to z toho dôvodu, že bola napadnutá psom, ešte teraz má asi 3 malé chrasty na chrbte) A vždy keď sa nejaký pes rozšteká, tak zastane, ale akonáhle idem ďalej, ide aj ona (nenasleduje psy, ale mňa=človeka).
Ešte podotýkam, že keď ku nám prišla, nedovolila som psom, aby ju oňuchávali a boli príliš dotieraví. Teraz si začínam uvedomovať, že to bola chyba, a radšej som ich mala zoznámiť až na druhý deň (a nemusela som tak riešiť to, aby ju nestresovali ešte viac tým svojim oňuchávaním). Myslím si, že aj práve kvôli tomu začala byť na moje psy netýkavka.
Ako vychádzala predtým s inými psami neviem. Spolunažívala doteraz so svojou dcérou.
Ďakujem