Áno, je to v pozitívnom zmysle. Nevedela som ako to mám opísať, ale ty si to vystihla - lepšia ovládateľnosť a rešpekt. Bádam to hlavne u Caesara ako som už písala. Chcela som najprv napísať, že je taký pokornejší a ako sa mi chodí vtierať
odpadávam. Ešte si pamätám ako som sa mu kedysi ja vtierala, aby som ho mohla hladkať, vnucovala som sa mu a on, keď bol na rukách, tak pri tom skučal, a keď bol na zemi, tak odvrácal hlavu a vyzeral ako keby bol hrozne otrávený z toho. A teraz príde so sklopenými ušami, skáče kolo mňa a keď ho už hladkám, tak drží ako hluchý dvere, to som veru uňho ešte nezažila.
A tiež musím podotknúť, že ich učím, aby čakali, kým vyjdem z dverí, keď ideme vonku. Dôvodom bolo, že keď sme šli von a šlo nás viac, tak keď niekto otvoril dvere a chcel vyjsť von, tak mu medzitým stihli psy prekĺznuť pomedzi nohy a potom dotyčný musel dávať pozor kam šlape, aby sa nepozabíjal. Teraz musia čakať, kým všetci nevyjdu a až potom môžu ísť oni. Nikto sa tak nezraní a ani žiaden pes nebude nechtiac nakopaný (my máme časť, kde bývame, spojenú s časťou zvanou dufart - kľudne by to mohla byť aj garáž na auto, a kým sa dostaneme von, tak musíme ešte kúsok prejsť a vtedy sa málokto z nás pozerá na zem či nezašlapne malého špunta)