Ahojte,
dnes ráno sa mi Gil (3 mesačné šteňa Parsona) postarala o ranný beh lesom. Na prechádzke sme stretli pána s 2 psami - menším krížencom a dobíkom. Dobík sa vybral k Monči (2 ročná fenka, "skoromamina"Gili) - priateľsky, poklusom, žiadny "nájazd". Monča sa ale zľakla, uskočila, zjačala a schovala sa ku mne. Ale Gili, ktorá stále asi 2m odomňa a dobík bol medzi ňou a mnou, sa po Mončinom zjačaní proste otočila a davaaaaaaj s jakotom preč, jak keby ju z kože drali. Nabrala našťastie smer domov, ja šprintom za ňou, ale zmizla mi z dohľadu. Zostala som stáť, volala na ňu a ona prišla.
Vŕta mi hlavou pár vecí. Gili nie je bojazlivá, so psami sa rada hrá, aj s veľkými - včera v tom istom lese otravovala vlčiaka s retrievrom. Takýto útek som zažila len raz - asi pred týždňom mi Monču prevalcoval veľký čierny pudel, tiež vtedy zjačala a keď sa pudel vyrútil na Gili, s jakotom začala utekať. Ju našťastie nedobehol, ale Monču potom prevalcoval ešte raz Môže to mať nejakú súvislosť? Že šteňa začalo utekať, lebo dostalo podnet od Monči?
A druhá vec - ako zareagovať v takomto prípade? Gili ušla, na volanie nereagovala, ale akonáhle strach pominul, na privolanie prišla. Chváliť? Alebo ignorovať a pokračovať normálne v prechádzke ďalej? Určite viem, že netrestať a myslím, že ani nejaké ľutovanie nie je na mieste - pes neútočil, nič jej nespravil.
Ďakujem za rady a postrehy