Posledne dni psa a to ostatne

[larami]

Včera presne v den svojich 10 mesiacoch nás opustila moja milovaná LARINKA prestal sa jej okysličovať mozok v dôsledku čoho dostala krče .Nemala som silu to predlžovať a myslím ,že aj v jej pohlade bola prosba o pomoc ten kto to prežil vie o čom píšem.

[seky]

je to ťažká vec, tuším najhoršia čo som musela v živote rozhodnúť. ale pre psíka je to koniec trapenia a to najlepsie co pre neho môžeme urobiť.

[mirik]

larami : uprimnu sustrast

[vero69]

larami: prajem vééééééééééééééééééľmi veľa síl, malá je už určite v psiom nebi

[Any98]

larami to mi je velmi luto... ja zatial s mojim psikom sa držime - možno ste si mysleli že už je "pod drnem" ked sa tak dlho neozyvam ale ja ju udržiavam sice sa už nepostavy a behanie pripomina skor posuvanie a to tiez s velkym vypatim...masirujem jej labky ma ich zavodnene neprekrvene a hrube jak lev a už pochudla par kilov ale vycika sa a vykaka a stale jej chuti papat a su rozne nazory okolia že už by sme ju nemali trapit atd a naopak iny tvrdia že pokial jej "chuti papat este jej chuti zit" - ja sa teda tesim s kazdej chvilky pri nej a z kazdeho jej pohladu krasnych oči a nadychu a snazim sa byt jej oporou.
Mozte sa vyjadrit ak sa vam to nepaci ze ci uz alebo nie alebo ako ale ja stae cakam e ked odmietne jedlo a tak podobne ale v pondelok sa idem ozvat tomu vetovy co jej stanovil diagnozu ci tam nieco nehrozy bo neviem ci sa nezvacsuje nador na miecnej zlaze... + jeho osobny nazor chcem poznat.
davam jej verospiron na tie nohy a teraz mi mama a brata este jeden laik poradili aby som jej dal tabletu určenu pre ludi na predidenie trombozy na nohach co sa podava do lietadla ked sa leti tak mam veeeelku polemiku ze ci dat ked je to pre ludi a pritom je to uplne to iste ako verospiron pre psov... no ku tomu sa vyjadrite tiez ale ked to budem citat uz bude neskoro lebo teraz jej ju idem aplikovat snad sa nic nepokazy ...zial ziadny zverolekar ani odbornik neni na telefone a nasi ma ujistuju ze nic sa nestane aspon nie horsie.

[twery]

Any98 naopak ja som sa skôr zľakla keď som videla nový príspevok v tejto téme od teba.Ja Ti nebudem radiť či robíš alebo nerobíš správne,že psíka udržiavaš pri živote za všetkých okolností.Máš skôr môj ako to nazvať necháp ma prosím zle ja to naozaj myslím v dobrom závidím Ti tvoju silu.Držať pri živote milovaného priateľa a určite aj člena rodiny.Nemyslím to v zlom len aj keď sú už tomu 8 mes.čo som stratila Dannyho často si prajem,ak by sa dal vrátiť čas aby som našla túto silu v sebe aj ja.Ty sama sa musíš rozhodnúť čo chceš robiť vždy to bude len na Vás nech je Vaše rozhodnutie akékoľvek.
Ohľadom toho lieku,neviem či je vhodné dávať tieto typy ľudských liekov práve psíkovi každopádne daj vedieť či pomohlo.

[bobík]

Any98 : vela sily !!! Ja by som to nikdy nezvladla ! Obdivujem ta

[maxicek]

Paaaaniiii bobík mozme si podat ruky ani ja by som to nezvladla ludia ktory to zvladly obdivujem vas !!!!

[pimpa]

mas moj obdiv. moj pes na tom nie je ani zdaleka tak zle ako tvoj ale uz teraz mavam nocne mory.
ty poznas svojho psa najlepsie. ked pride ten den urcite to zistis.
my sme davnejsie museli dat utratit nasu fenku. vtedy este neboli psie krematoria. tak odpociva vedla jablone v zahrade cez vianoce to vyzeralo zle aj s aronom. ale chvalabohu si odchod rozmyslel. ked mu bolo lepsie tak som ho zobrala autom k rieke nech vidi aj nieco ine ako zahradu. tak sa motkal, nuchal si. pomalicky ale isto. bola som stastna jak blcha. potom okolo nas presiel parik so psom, vrhli na mna pohlad a vravia co tu s takym psom robite, ved je to tyranie. bolo to ako facka.
ak to este stale plati tak pochovat psa alebo hocijake ine zviera je zakazane, vraj je to kontaminacia zeme a spodnych vod. ale vela veterinarov ti to dovoli. neviem kto z nas by dokazal dat svojho milacika do kafilerky.
nedaleko hranic v miskolci maju prenosne psie krematorium. su ochotni prist aj na slovensko. ale to su len jedny z mnohych. na slovensku su uz tusim 3 krematoria a potom aj v cechach.
je to tazke a hlavne nezvratne rozhodnutie, nech ta sila sprevadza....

[janas]

pimpa píše:

neviem kto z nas by dokazal dat svojho milacika do kafilerky

Ja som dokázala, no s veľmi ťažkým srdcom. Nič iné mi neostávalo, nemám záhradu, bolo horúce leto 35°C, sobota povečer, doma dve neplnoleté deti a synovec ešte mladší. Pes ti skoná v sekunde a Ty si v takom šoku, že nemáš šancu psa ani nikde odložiť (NO nie je malý havino) v trojizbovom byte a pred tými deťmi to bolo niečo strašné . Neprajem to nikomu, manžel mal akurát zápal okostnice 40 horúčky, ledva Bibušku odniesol z trávy na rukách domov, volali sme veterinárovi a keďže to bolo cez víkend nemáš moc na vybranie Stále mám pred očami ako sa to stalo a aj teraz mi tečú slzy, nedá sa to zabudnúť Takže netreba sa pohoršovať, keby som mala vtedy inú možnosť určite konám inak.
Každá strata blízkej bytosti je strašná

[pimpa]

ved ja sa nepohorsujem. pisala som to v tom zmysle, ze ked mas moznost vyberu. a ked mas choreho psa tak tych moznosti ti stale pribuda a je to na osalenie sa. a s tou stratou mas 1000% pravdu

[janas]

Ja viem, že si to nemyslela zle, len som odpovedala všeobecne, lebo naozaj veľakrát je človek v takej situácii, že nemá inú možnosť

[pimpa]

joch, preto si treba s nimi uzit co sa da

[adad]

S tým pochovávaním na záhrade ... Pred štyrmi rokmi sme prišli o nášho prvého psa. Rozhodovali sme sa, či ju pochovať na záhrade, nakoniec sme sa rozhodli, že budeme postupovať podľa zákona a zaniesli sme je do kafilérie. Na záhrade sme jej urobili pomníček.
O dva roky na to sa v mieste, kde sme predtým bývali vykúpili rodinné domy a začína sa stavať nejaké multifunkčné centrum. My sme sa sťahovali tiež. Neviem si predstaviť, ako by som sa cítila pri pomyslení, že pozostatky môjho psa vyhrabe báger pri kopaní základov.

[aleka]

Minuly rok nasmu Timikovi diagnostikovali nador v hrudnej dutine s metastazou na srdiecku. Tazko sa mu dychalo a koli tlaku v hrudi nemohol lezat, len driemal a hlavku drzal stale hore. Veterinar nam dal lieky proti bolesti a povedal ze pokial udrzi stolicu a moc, bude jest a pit, bude to ok. Po liekoch s Timik konecne mohol znovu lehnut a vyspat sa. Ale malo to rychly priebeh. Po niekolkych dnoch prisiel osudny den. Timik nejedol, ak sa napil, vyzvracal sa, postaval, evidentne mal bolesti, kedze sme mu nemohli dat ani tabletku. Museli sme sa rozhodnut. Plakali sme, ale bezradne sa divat na to neme utrpenie.... bolo to velmi tazke. Chceli sme aby zaspinkal doma. Ale kedze bolo nieco po 20hod, lekar mi odmietol prist domov. Nikdy nezabudnem na to ako sa Timik v aute s nadejov pritisol ku mne. Do ambulancie sme chodili ako na klavir, on bol zvyknuty ze po navsteve ambulancie sa mu vacsinou ulavi. Aj v ten den sa mu ulavilo... Nakoniec som bola rada ze to neprebehlo doma. Timik by doktora vnimal ako votrelca v svojom teritoriu a myslel by si ze mu ide ublizit, takto to povazoval za beznu navstevu a nestihol si uvedomit co sa deje. Bola som s nim az kym upadol do bezvedomia, injekciu do srdiecka uz dostal bez mojej pritomnosti. Mam z toho traumu na cely zivot, dlho som sa s tym nesla vyrovnat, ale som rada ze som bola s nim, drzala ho kym vnimal, ze nebol sam. Cesta domov s bezvladym telickom- strasny pocit. Ta noc a pocit ze nie je pri nas a je sam, co takmer nebyval.... Na druhy den ho otec pochoval v zahrade, neviem ci je to proti predpisom, lebo veterinar sa nas hned opytal ci si ho chceme pochovat. Nastastie mame takuto moznost, lebo si neviem predstavit ze by sme ho nechali tam sameho a skoncil by... Verim ze psiky maju tiez dusicku a verim ze Timik mi odpustil moje rozhodnutie a je mu uz dobre niekde v nebicku. Obcas mu zapalim sviecku pri fotke, i na hrobceku. Neviem ako sa ma Tvoj psik v sucastnosti, ale prajem Ti vela sily a spravne rozhodnutia. Drzte sa!