Ahojte.
Chcela by som vas poprosit o radu. Mame doma 3 a pol mesacnu fenku westika, ktoru sme si priniesli pred 4 dnami.
Je milucka, bez cikania vie byt aj 3-4 hodiny a v noci dokonca aj dlhsie.
Problem nam ale robi zaspavanie. Akonahle sa v dome urobi tma zacne nariekat. Musime pri nej byt az kym nezaspi co niekedy trva aj viac ako hodinu - stale sa strhava a kontroluje ci sme pri nej. Nepomohlo ani moje stare tricko v jej postielke a hracka od predchadzajuceho majitela/chovatela. Akykolvek zvuk, aj ten najslabsi, ju zobudi. Je jedno ci je pred spanim v klude alebo ma za sebou dlhu prechadzku/hranie, zaspavanie prebieha rovnako ..
Po tom, ako sa v noci (dnes o 3 rano ) zobudi a ideme s nou von, sa jej uz spat nechce. Nepomahaju hracky, hladkanie v jej postielke, kosticka.. Chce byt iba s nami. Ona do spalne nemoze (dvere zatvarame lebo este nerozumie povelu nesmies), takze my musime k nej. Inac je to narek a skrabanie na dvere..
Viem, ze vela ludi si mozno pomysli - zoberte si ju k sebe tak sa ukludni, resp. je to male steniatko/male baby a to potrebuje byt s clenmi "svorky" a nie samo..Lenze zakaz do spalne bol vzajomna dohoda este pred tym ako sme si ju kupili a mienime ju respektovat a taktiez ukazat malickej ze je milovana ale nemoze si robit vsetko co si zmysli..
Zvykne si male 8 tyzdnove steniatko na novych majitelov rychlejsie ako starsie (tak ako nase 3 a pol mesacne)? Potrebuje to starsie viac casu kedze je uz rozumnejsie, viac si uvedomuje co sa okolo nej deje a viac jej chyba rodina a prostredie v ktorom do teraz vyrastala??? Do akej mieri resp. do kedy je to smutok a strach a kedy uz zacina citove vydieranie, spekulacia a zistovanie do kedy a do kade sa daju hranice prekracovat???
Nechceli by sme vychovat rozmaznaneho psika, ku ktoremu priletime na kazde zavolanie a moze si s nami robit co sa jej zachce, ale na druhej strane absolutne nechceme aby sa pri nas citila odvrhnuta, sama, nepochopena a nemilovana..