tak. zdediť zdedí vždy polovicu od každého rodiča. ktorá z tých dvoch zdedenych alel sa prejaví je už záležitosťou toho, ktorá z týchto dvoch alel je v tom ktorom géne dominantná.
takto napríklad keď si vezmeme príklad csv + no, tak všetky štence z 1. generácie krížencov (F1) budú vlkosede s maskou, keďže v gene A zdedia po ČSV alelu aw (vlkoseda) a po NO alelu aw (vlkoseda) alebo at (čierna s pálením alebo sedlo) alebo a (tuším u NO je recesivna čierna, ak sa mýlim, opravte ma. ale je to len príklad), a aw je dominantná nad at aj a, a "a" je recesivna voči aw aj at. a napodobne keď od csv zdedí alelu E (bez masky) a po NO alelu Em (čierna maska, dominantná nad E aj e), tak všetky šteňatá budú mať genotyp Em/E a tým pádom masku.
aj podľa mendelovych zákonov je generácia F1 uniformna, až v druhej generácií krizencov sa menšia stiepne pomery a "vyskakuju" recesivni homozygoti (napr. ak skrizis csv a no, dostaneš len vlkosede psy s maskou, ale ak už skrizis medzi sebou tieto krížence, môžeš tam mať štence vlkosede, čierne s pálením či so sedlom, a to s maskou aj bez masky, ale aj cistocierne).
ale to je pomerne jednoduchá genetika farieb (a niektorých dedične podmienenych chorôb), už u kvantitativnych znakov (stavba tela, zdravie, odtieň farby) to nie je také jednoduché a je to "viac na náhode".
ešte teda ale doplním vavrenu - áno, z genetického hľadiska je jedno, ktorý gén dodá otec a ktorý matka, ale býva veľký rozdiel napríklad vo veľkosti šteniat podľa toho, aká je matka.
príklad: otec rotvajler, matka jazvečík: šteniatka budú drobné a bude ich pomenej. otec jazvečík, matka rotvajler: šteňatá budú veľké a bude ich viac - keďže sa ich viac zmestí do maternice, a to aj väčších, a zároveň matka môže viac žrať, preto im dodá viac živín a vedia aj vyrásť väčšie, než u menšieho psa.
ale napríklad keby sa teoreticky oplodnene vajíčka z tohto spojenia vložili do maternice stredne veľkému psovi, povedzme matke springrspanielovi, vyzerali by stále ako krížence jazvečíka a rotvajlera (a zo springra by nemali nič), ale veľkosťou by sa pravdepodobne priblížili springrovi.
ovšem pri spojení no + csv je velkostny rozdiel viacmenej irelevantny.
no a z ohľadu povahy tiež záleží na rodičovi, s ktorým je šteňa v kontakte a teda preberá od neho vzorce správania. tak aj keď šteňa je labilnejsie, ale má vyrovnanú matku, môže to počas detstva 'okukat' a bude vyrovnanejsie, než by bolo, keby bolo vychovavane bez matky. a opačne, samozrejme.
prosto, to, aký pes bude, nie je len o genetike.
od starých rodičov nemôže zdediť nič, čo nezdedil jeho rodič. druhá vec je, že od rodiča môže zdediť alelu ktorá sa na rodičovi neprejavila, ale starý rodič, od ktorého ju rodič zdedil, bol recesivny homozygot, a preto sa bude v konečnom dôsledku podobať viac naňho než na rodiča.
viki skontroluj ma