To kde si našla takýto príklad? Fakt je prehnaný.
A edit ešte k tomu: A nesprávny. Lebo odmena by v danom prípade prišla za ukončenie bitky, a podľa teoretického vzorca by sa jedinec pokúsil znova o bitku a jej ukončenie, za čo by bol odmenený. V praxi na inom príklade - vybiehala mi Yasa za zverou, ale vždy keď sa zvrtla na privolanie, dostala loptu a rýchlo zistila, že dostáva odmenu za ukončenie správania - toho divokého trysku preč. Začala iniciovať vybiehanie tryskom vždy, keď sa nudila, lebo vedela, že vzápätí na to dostane odmenu.
A uvediem ešte iné. Robili sme seminár, došla nám baba z ČR so švajčiarom, dospelý vyzretý pes, snažili sa o čistú pozitívku. Nanešťastie sa na seminár nahlásila aj háravka, prijala som ju, lebo len začínala s háraním, šak snáď to nebude také zlé. Boli síce s tým psom od seba na opačnom konci haly, ale pes mal samozrejme problém s pachom. A majiteľka BŠO miesto toho, aby ho pacifikovala, snažila sa nerobiť nič, pes síce nebol navoľno, ale na vodítku, no pochopiteľne nemohli ani moc cvičiť, a keď jej ten pes venoval pohľad, pochválila ho (ale myslím, že nevenoval). Neusmerňovala ho, nezakazovala, nič. Mala inštrukcie od trénerky z ČR, odmeňovať každú aktivitu, ale úplne vynechali usmernenie psa. Poradila som jej, aby mu to vôbec nedovolila, dívať sa na háravku, čuchať tým smerom, nič. A posunuli sme ho ešte o kúsok ďalej. A nakoniec aj choreografiu dal, celú.
A ostalo to pri pozitívke, trestov nula, len pribudlo usmernenie, rázne, ale nenásilné, a zjemnenie pachu háravky - posunuli sme ho o 10 metrov ďalej.
A kedy to napríklad toto riešenie bolo nefunkčné - keď som sa ja s mladučkým pudlíčkom zúčastňovala prvého semináru OB na SR (pred 6 rokmi), on prvýkrát v živote zaňuchal háravku, a nebolo mu pomoci, akonáhle vyliezla z budovy, pes sa neovládal, sedel pri mne, ale kňučal, sústredenie nula, a v tej chvíli by bolo jedno, ako pozitívne alebo ako negatívne by som naňho pôsobila. Ten podnet bol na šteňa príliš. Správne riešenie bolo jediné - háravka nemohla byť na ploche.