Uff, Miška
. Áno, on nechápe, že prečo nesmie ísť dnu, keď tam doteraz mohol byť, a s vami. Teraz ako šteňa vníma to, že ste ho odstrčili von, samého, a preto sa trepe dnu. Lebo mu tam bolo dobre. Psíka nezaujíma záhrada, ani voliéra, on tam nebude kolečkovať sám, nebude si sám hádzať loptu, nebude sa sám naháňať, nepohladká sa sám. Nuž, zvykne si vonku, ale treba sa mu venovať, záhrada ako taká aktívneho psa nezabaví. Je jedno, aká je veľká, nestačí mu, je to pracovný pes - na prácu
s človekom. Druhá vec je povel nesmieš - čo nesmie? Hrýzť, ísť, stáť, sedieť? Ako si to má vysvetliť? Nauč ho radšej, čo robiť má - napríklad sedieť pred dverami, ak sa otvoria. Ak si sadne, pohráš sa s ním alebo mu dáš pamlsok. Ak sa mu nepáči tvoje zabraňovanie rukami, urob to tak, že neotvoríš dvere, pokiaľ stojí, nechaj ho sadnúť si, vždy keď sa postaví, dvere zavri. Keď pochopí princíp, teda že keď sa postaví, dvere sa zavrú, a ostane sedieť, vyber maškrty a sediaceho psa odmeň. Takto vieš odstrániť to hryzenie teba - miesto zabraňovania rukami - nohami urobíš z toho cvik, pes si zapamätá, že zostať vonku je dobré, ty sa o chvíľu vrátiš a budete sa hrať (vychádzaj z domu častejšie, a pri nácviku trošku behaj hore-dole). Ak niekedy aj vojde dnu, nehreš ho vnútri, nepochopí to (lebo doteraz tam mohol byť), radšej ho motivuj tým, aby vybehol von - lebo vonku bude hra/kŕmenie.
A ako bonus - ak to psa naučíte napevno - že otvorené dvere znamenajú sedieť, nebude na vás ani skákať v sekunde, keď vyjdete z domu (čo teda býva problém u mladých psov často, že sa tešia človeku a skáču až po hlavu). Len dbajte o riadny nácvik a vždy ho nejak pochváľte, že ho vnímate, vidíte, aký je milý, zlatý, a naopak, trvajte na tom, aby robil, čo má.