MisheliQ píše:V chove sa robi tak vela kompromisov. Chovatelia u mnohych plemien ani nevedia, co by mali pri povahe riesit.
Keď sú kompromisy pri uchovňovaní, potom je aj celý ďalší chov o kompromisoch. Zacyklovaní sa a hľadaní ciest z tých kompromisov, keď už prerastú do problémov. A chov miesto toho aby napredoval v lepšom prípade stagnuje, ale oveľa častejšie sa uberá po ceste k zániku...
A potom - každé plemeno má svoj štandard. I povahový... Ak "Chovateľ" nepozná štandard, nevie čo chová. Môže si taký "chovateľ" hovoriť chovateľ? Na námietku a čo začínajúci chovateľ - len odpoviem : a čo chovateľský klub? Nemá funkcionárov, nemá chovateľskú víziu? Môže si hovoriť v takom prípade CHOVATEĽSKÝ klub, alebo je ten názov len mimikrou? PS: Za kvalitu šteňaťa a jeho umiestnenie VŽDY zodpovedá chovateľ. Za progres (alebo úpadok!) daného plemenavždy zodpovedá CHOVATEĽSKÝ KLUB ! Prípadne zem pôvodu a jej satelity, kde sú neraz práve kluby pápežskejšie ako pápež...