Elis píše:tak vzhledem k tomu, jak se jmenuje tohle tema- vam garantuju, ze do zejmena do narodaku moderni metody pronikaji velmi zvolna. Jestli vubec...
Proto to moje vyjadreni - ale pry jsem toho jeste videla malo...
a dle meho nazoru se tu potkavaji dve rozdilne veci - vy pisete o tom, ze pes to dela pro pana pro tu spolupraci.
ale ja si myslim, ze ta samotna prace ma byt pro psa odmena. hnaci motor.
a vsechny cesty pres odmeny jsou jen smerovani, vysvetlovani.
Tak teraz sa idem pýtať aj ja. Elis, ako je toto možné (prienik "moderných" metód) do nároďáku, keď je kopec psovodov, ktorí cvičia jeden aj druhý SP. To ako nároďák riešia kanadami a IPO modernou? Myslíš to vážne? Lebo Tvoja poznámka vyznieva takto...
Áno pre psa by mala byť práca odmenou. Ale ako napísala Efa, nie každý pes je toho schopný. Po viacerých stránkach - psychickej, podľa miery chuti do práce, podľa genetiky, podľa výchovy, podľa miery výcviku, podľa chytrosti psovoda (ak nemám použiť termín IQ), podľa psovodových skúseností a podľa empatie, podľa... Takéhoto psa "nezískaš" pamlskami v podobe žrádla (neraz vyšperkovaná metóda do tej miery, že pes žerie len na tréningu, či len na stopách. A ak nie sú odmeny nie je žiadny výkon. Vyskúšaš na svojich? ). Pretože neviem prečo, 90% "modernýcjh" metód je o odmenách žrádlom. Lenže nielen žrádlom je pes živý... Nie, aby nevznikol dojem, že odsudzujem pamlsky, určite nie. Ale chcem len poukázať na to, že nie je to nič nové pod slnkom. Už v "dávnoveku" existovala predsa tzv. chuťovo - mechanická metóda. To, že niekto používal (a používa dodnes) viac "mechaniky" ako dráždenia chuti, nie je predsa chyba metódy. Či?
K moderným metódam - uvediem napr Srba. Je to niečo nové? Nie je. Je to len vylúpnutie určitej časti z Eisa a urobený na nej pomaly doktorát. A tak sa stretávame s tým, že trojročný pes síce dokáže vyžierať pol hodinu na jednom mieste dosýpané granule, ale na stopu ešte nestihol vyjsť. A kým sa dostane na stope po prvý lom, tak skape na starobu...
Treba sa trochu zamyslieť a priznať napríklad to, že pokrok vo výcviku je dosť podobný pokroku v medcíne. Ani dnešní medici nepoznajú ľudské telo lepšie, ako učenci pred tisíc rokmi. To čo je pokrokom je pokrokom v technike, farmakológii, atď. Nedávno sme sa bavili tu o vysielačkách. Poďme sa baviť napríklad o rukávoch - nemyslím teraz len vytvarované rukávy podľa anatómie hlavy a papule psa, myslím teraz napr. materiály, prípravu figurantov a kopa ďalších vecí. Kedysi stačilo, že bol figurantom človek, ktorý prekonal strach zo psov. Bola by si dnes spokojná na tréningu zo siloňákom a takýmto figurantom? Sotva... Ale čo, keď na mnohých cvičákoch dnes ešte presne toto funguje? Tu nie je spor o metódy NZP versus IPO, tu to nie je ani úplne o ľuďoch. Tu je to často aj o niekom a niečom inom... Takže poďme miesto odsudzovania robiť osvetu, hmmm?
Vrátim sa k stopám - dnes sa stopuje tromi smermi : narušený povrch, pachový mrak, individuálny pach. Ktoré "moderné" metódy uplatníš pri individuálnom pachu?
Pochopte (alebo sa aspoň trochu snažte) porozumieť napr. aj tomu, čo Vám hovorí Tchor. Či už je " v škatuľke"?
Spomeňte si na jeho slová napríklad vtedy, keď uvidíte laika s ovládačom elektronického obojku v rukách, spomeňte si na jeho slová pri tisíc ďalších situáciách. A ja sa na nešťastie! neobávam, že sa s nimi nestretnete...
Život je neustály vývoj a posun (často ale nie je jasné, ktorým smerom). Psa, jeho využitia, jeho potrieb, jeho priorít, ale aj doby, situácií, atď. To čo ostáva - resp. by malo ostať, je empatia k vlastnému psovi od psovoda. Súdnosť, vzťah, ľudskosť. A toto keď chýba, potom sú tu nielen kanady, ale aj veci, ktoré možno Tchor nechcel spomenúť. Fakt je, že nie som jeho hovorca a povedal som si len časť zo svojho pohľadu. Lebo si myslím, že kanady sú rovnaké svinstvo, ako ovládač v rukách diletanta, rovnaké svinstvo je ľudská rafinovanosť (a je jedno, či sa "vyfarbí vo fyzickom, či psychickom násilí) na psovi, ktorý nám snáď neprestáva veriť. A posledná vec, čo môžem porovnať, pretože som to zažil : aj kedysi boli zlomení psi. Takí sú aj dnes a vážne neviem, v ktorej dobe ich bolo viac. Rozdiel je v tom, že kedysi ten pes, keď sa "pokazil" doslúžil vekovo doma a to bol pre niektorých majiteľov trest. Poznám aj dnes "moderných výcvikárov" - o ktorých hovorí Tchor, ktorí za rok vymenia a "odsunú" aj 5 - 6 zlomených psov. Prečo? Lebo tú možnosť majú a nie sú to poväčšinou tí z radov NSP. Verte, nie je to v "metódach" je to v človeku samotnom. Pretože keď má človek len kladivo, všetko okolo neho mu bude pripadať ako klinec...