wer píše: ale teda na konci som ho nechala tak, neodviedla som ho prec zo stopy. a ten debilko siel naspat a vyzieral vsetky pamlsky, co nechal.
isiel z nozky na nozku,).
Sa mi vidí, že tie stopy budeš musieť šľapať odzadu...
Ja neviem, nedovolím si radiť, keďže nevidím, ale :
osobne si myslím (a wer potvrdzuješ), že naozajstného psa so záujmom o stopu zaujíma stopa samotná viac, ako žranica na nej. A práve preto stále tvrdím a budem tvrdiť : pre psa čo stopuje je stereotyp na stope najväčší zabiják. Preto viac ako na pamlsky verím na zaujímavú stopu s prvkami, s ktorými sa pes bežne nestretáva (možností je nepreberné množstvo) a stávajú sa pre psa motivačné, pretože vo svojej prapodstate je to zvedavý tvor a chce vedieť, ako to pokračuje a skončí. Asi tak, ako keď človek chytí do ruky dobrú knihu a tiež chce vedieť... A celkom je sranda, že sa v tom priebehu stopy nedá vyrušiť pamlskami a možno mu dobilo, že sa druhotne odmení cestou naspäť, keď už bude vedieť, ako to s tou stopou vlastne dopadlo!
Aj keď to je strašné rúhanie moderných metodikov
, ktorí tvrdia : po stope psa na vodítko a šup do auta... Podľa mňa aj toto patrí do získavania slohu psa. Lebo veď aha : ak vypracuje seriózne stopu, a potom si za odmenu ide vyzbierať cestou späť pamlsky, čo sa stane? Nič, v tréningu sa nedeje nič a keď prídeš na preteky, či skúšky a cestou naspäť si tie pamlsky, pochopiteľne, nevyzbiera, vôbec, ale vôbec nič sa nestane!
A ešte inak - v piatok som bol pozrieť prácu jednej suky, fakt dobrej stopárky, ktorej majiteľka na môj vkus trochu vedátorčí (ale OK). A zistil som, že pes presne rozlišuje tréningovku aj s pamlskami a presne vie, a to nie podľa absencie pamlskov na stope, že sa ide naostro (preteky, vylučovačky). Dobrý a skúsený pes viac ako výrazne vníma inú situáciu, atmosféru, kulisu okolo ale aj emotikon psovoda. A potom záleží na jeho poctivosti a chuti "doraziť" do konca každej stopy, vrátane tej naostro. Pes pod tlakom a "nepoctivec" to jednoducho pri prvom probléme vzdá. Aj preto hovorím, že kvalita psa stopára sa nedá vyhodnotiť na hodinovke, ale na podstatne náročnejšej stope. Jednoducho - buď pes stopuje, alebo nestopuje. No a samozrejme, z práce samotného psa sa dá veľmi dobre vidieť aj kvalita psovoda a vzájomný vzťah psa a psovoda. Lebo presne tu platí to, čo hovoria priatelia spoza Moravy : stopu neošulíš! Raz možno dvakrát po sebe nikdy!
Čo chcel básnik povedať všetkým týmto - nedajte sa spútať poučkami a radami metodikov, ak máte vlastný cit, verte pri práci na stope jemu, psovi a tomu, čo ste ho naučili. A ak to bola samostatnosť v riešení možných problémov na stope, na 90% sa len spokojne dívajte a v duchu ukladajte do pamäte na hard disk.