My zatial lomy nerobime, zatial len obluky...teda keby sme mohli teraz stopovat, urcite by sme uz boli aj na lome, ale ked je sneh, nestopujeme, aby sa tie male sikovne svinky nenaucili ist po zraku, ked uvidia vyslapanu cesticku.
Mam radost zo stopovania, pretoze vidim, ze ten pes je do toho blazon, on ide jak vichor a tesi sa z toho. Ked mi ostatni z brigady hovorili, na akych roznych stoparskych sutaziach boli a ako to tam vyzeralo, ze psy slapu na presnost, cvicene na elektike, bez stipky radosti len milimetrovymi krokmi, lebo kazdy jeden chybny polkrok znamena zasah. Psy mali vysoke hodnotenia, pretoze vypracovali stopu na 100%cpresne...ale radost ziadna. Zato psy nasich clenov sa z toho tesili a sice podla psej logiky sli tak presne, ze presnejsie sa ani neda, podla ludskej logiky su to zmatky, nepresnost a pod. Nezazila som to, pisem len to, co mi rozpravali. A este dostali hubovu polievku, ze co to bolo za vypracovanie stopy, ale k tomu aj pochvalu, ze to bolo s velkou radostou a to teda este nezazili.
presne tak ide Feri..tesi sa jak blcha, on ked vidi naslap, uz sa ide utrhnut, musim o upokojit a ked ho pustim na stopu, uz nic ine nevnima. Myslim, ze by som ho mohla podkopavat, stuchat, cokolvek, on v tej chvili vnima len jedno.
A zazila som aj to, ze som mu sla slapat stopu, zatial co bol on priviazany na ktaji lesa. Ja som bola uz hodne daleko, ked som pocula, ze sa k nemu priblizili nejaki ludia a provokovali. V tej chvili som nevedela co...otocit sa, cim si znicim uz takmer hotovu stopu alebo ist dalej a bat sa, co am robia s mojim psom. Tak som stopu sice doslapala, ale tak, ze som uz ani netusila, kde som zahla a sla som rychlo, divne, koniec len tak, ledabolo a rychlo za psom. Potom to tak aj vyzeralo