my sme raz mali dosť dlho jednu fenočku v útulku a keď si ju vzali, tak si skoro zvykla, počúvala, aj na voľno mohla chodiť. ale vždy sme ju ráno stretávali von, tak vždy sa ku mne rozbehla pozdraviť mi. ale asi prvý krát keď ma videla, tak si spomenula na útulok a že tam jej bolo dobre a bol to v podstate jej domov, tak sa tam hneď rozbehla (to bolo v podstate hneď vedľa) našli ju tam čakať pred dverami. potom sa ešte raz stalo, že sa tam rozbehla, ale už prišla späť na privolanie :) (potom sa odsťahovala do zahraničia)
určite súhlasím s tým, že sa mu neukazujte
keď babka musela dať svojho psíka preč, brala si ho moja spolužiačka, tiež som rozmýšľala, žeby som šla až s ňou domov, aby som videla ako sa jej tam bude páčiť, ale potom mi napadlo, že keď ma tam uvidí, a potom ešte aj odchádzať, že to bude len a len horšie, že jej bude smutno, tak si ju kamoška len sama odviedla do autobusu a tiež si skoro zvykla