Andulka, nepíšeš ako dlho ju máte. Ak krátko, tak možno stále spí preto, že proste potrebuje konečne oddychovať.
Ano, existujú psi nehravci (sama mám takých najradšej, neznášam keď po mne nejaký pes v kuse hádže hračky a niečo chce), ale podľa ďalej popísaného už mám skôr ten dojem, že to že sa nehrá, je ten najmenší problém
.
Máš psa, uzlík nervov, uzavretého do seba a to treba zmeniť. Postupne ju zamestnávaj drobnými úlohami, za ktoré ju buseš chváliť a chváliť. Ale nepreháňaj to, aby si ju nepreťažila mentálne. Jedna dve veci denne. Ak ale niečo spraví sama od seba, tak zase chváliť (či už to je to že sa nehá polhladiť, vezme si niečo od vás, nezavrčí na psa, o niečo prejaví záujem...). Proste chváliť furt a za každú vec. Ale chváliť primerane, aby sa nestalo, že nakoniec tá pochvala bude pre ňu strašiak. Jedno tiché slovné pochválenie bohate stačí. Žiadne jasanie, obíjmanie, ani nič také excitované.
Tak jej ukážeš, že niečo dokáže, že jej existencia má zmysel. Toto je prvoradé. Tie hry by som vôbec neriešila, pokiaľ ona sama nezačne. Skúsiť môžeš, zeane to popísala super, ale neklaď to na prvé miesto toho, čo spolu musíte dosiahnuť. Ak to príde tak ano, ak nie, tak nie.
V prvom rade sa sústreď na to, aby si ju presvedčila že niečo dokáže, že sa nemusí krčiť, že sa nemusí báť o jedlo (degraduj jeho hodnotu a daj jej ho veľa, nech ho má stále k dispozícií), že je super, že vy ste super.
Doteraz trávila život vo veľmi "jednoduchom" svete 4 stien nejakého kotiaceho chlievu, a dvoch misiek na jedlo a vodu. To bolo asi všetko. Musí mať teraz taký pocit, ako keby teba uniesli mimozemšťania. Všetko čo si doteraz poznala neexistuje, všetko je nové, ničomu nerozumieš. Tak sa cíti aj tvoja fenka.
Vravím, netuším ako dlho ju máte, ale môže trvať aj rok, kým si úplne zvykne a začne zahadzovať za hlavu svoju minulosť.
Držím palce.
“The scuba diver dives to look around. The freediver dives to look inside.