Tiez suhlasim s tym, ze dopriat co najviac kontaktov, ale zase na druhej strane - nenechat sa cestou k psom povlacit.
Ja ucim netahat do voditka vseobecne, takze mi toto odpada, ale ked robim so sestrinym psom, pristupujem presne tym stylom - ideme k psovi a vyzadujem, aby tam pes prisiel MOJIM tempom, nie ze dvakrat rychlejsie a obesi sa mi do voditka.
Takze ideme, v momente, ked pride na koniec voditka, tak zastavim a ked sa skludni a povoli voditko, pokracujeme. Ak sa obesi este dva-trikrat (a teda ocividne ma moc neregistruje a nesnazi sa prist na to, preco zastavujem stale), zvycajne "pritvrdim" a v momente potiahnutia sa s nim vratim meter-dva naspat a zase skusim ist dopredu. Ak nie, naspat dozadu a skusit zas. Chce to trpezlivost, ale zatial ked som na to mala podmienky (tzn. majitel ma posluchol a nekracal mi so psom oproti pripadne proste stal a nikam sa nehybal so psom), vzdy som nakoniec psa presvedcila, ze sa to da aj pomaly. A potom som mu samozrejme ten kontakt so psom dozicila