Rena, že si ho Ty mala so sebou aj na hodine slovenčiny? No vidíš, niekedy je lepšie nechať psíka doma a dávať na hodine pozor
j0si: myslím že to robíš dobre... kde by som ešte hľadal rezervy:
- možno si to len skúsil málo krát, pri psovi je to vždy otázka opakovania... ak si to skúsil viac krát, tak potom:
- psík si možno nespojil svoje skákanie, tvoj povel fuj, a tvoj odchod, v tom prípade:
keď vyskočí znova, znova veľmi dôrazný povel Fuj a nahnevaným krokom zamier k východu z koterca, alebo smerom preč z dosahu jeho reťaze.. ale nechoď ďaleko, len sa pozri či skáče. Ak skáče, odíď. Ak čo len na sekundu prestal skákať, hneď nasleduje pochvala "dobrý, áno, dobrý pes, super", etc... Priblíž sa pomaly nazad a pohladkaj ho. On začne znova skákať to je jasné. Budeš to musieť pár krát zopakovať. Ale ak si už našiel ten moment kedy neskáče a kde môžeš doslova "vsunúť" pochvalu, máš vyhrané - ostatné je už len o opakovaní.
Hlavne to musí byť všetko dôrazné, aby to psovi bolo jasné. Dôrazné Fuj, keď skáče. Dôrazná pochvala, keď neskáče. A potom keď už bude chvílu dobrý, nie že sa dáš zlomiť a necháš ho aby na Teba dva-tri krát vyskočil, lebo budeš môcť začať od začiatku.
Len vytrvaj, o dva mesiace na to už budeš spomínať s pobavením.
A keď nebude fungovať moja metóda, skús Hankinu metódu. Že sa my nevieme dohodnúť, to nech Teba neodradí. Vyskúšaš a spravíš si vlastný názor. V každom prípade robíš dobre, že hľadáš rady skúsených a nehádžeš flintu do žita, ani neválaš vinu na psa. Držíme Ti palce, aj psíkovi.