od zualka » Str 24.06.2009 15:30
Ahojte, sa pripojím aj ja.
Mala som psíka, ktorý 1rok žil na farme skoro celý čas len vo voliere.
Keď som sa mu stala paničkou tak bol veľmi vytešený vždy keď ma videl a šiel zrútiť volieru a doštipcovať ma láskou. Vyriešila som to tak ako to tu už niekto napísal, naučila som ho povel sadni (už pred tým) a vždy keď som ho šla brať z voliéry dostal povel sadni, myslím vtedy keď som otvorila dvere, lebo som mu potrebovala pritačiť zadok na zem, bo pri tom vzrušení z môjho príchodu kašlal na povel. To isté som ho naučila aj pri podávaní misky z jedlom-nedostal pokiaľ nesadol (to ma šiel prevalcovať).
Offtopic: Ako prvopsíčkarka som si myslela, že je samozrejmé, že môj psík bude vedieť čo to znamená FUJ(nekládla som na to až taký dôraz). Nepoznal z môjho "naštvaného" hlasu, že to nemá-som si myslela, že to rozpozná z tónu môjho hlasu. Naučila som sa to prísne dodržiavať, že čo je raz fuj tak je to navždy fuj a myslím si, že je to tiež povel, nie trest
niektoré veci sa dajú aj takto popísať. Je umenie vedieť vo výchove psa pritvrdiť ale v správny čas. Pri radosti tento čas nieje............
