od Akami » Ned 20.12.2009 12:52
Len tu k tejto teme chcem dat jeden pribeh. Na margo toho stareho psa co spominala naja.
Ked som mala 9 rokov, kupili sme dom na dedine. Este ked sme tam len boli pozret, bol tam psik, taky stary dunco, vyzeral ako mini irsky vlkodav, vzhladom aj farbou.Jeho majitelia rodicom povedali, ze psa si nevsimajte, dame ho zastrelit. Ja som vzdy akosi prirodzene milovala zvierata a teraz sa mi proste naskytla moznost mat psa. Jasne nic som o nich nevedela a teraz ked si na to spominam, mala som obrovske srastie, ze Bodrik reagoval tak ako reagoval. No proste uz v ten den som rodicom usla a hrala som sa so psom. Majitelia zhrozeni, rodicia este viac, bol to totiz pes, ktory uz pohryzol viacej ludi a specialne deti vraj nemal rad. Bol uz hodne stary, majitelia tvrdili ze uz ma cez 15 rokov, poslednych 9 rokov prezil na retazi, pricom v dome nikto nezil, chodili tam len ako kedy im to vyhovovalo, psovi davali zrat, kedy prislo. Takze zanedbany stary pes s pohnutou minulostou.
No tak kym sa vybavila cela kupa domu, to trvalo dlhsie. Mamina vsak si tam uz chodila na zahradu sadit no a ja som chodila za psom. Mala som to sice zakazane, ale zo zahrady vidiet nebolo. Moja obrovska tuzba po zvieratku dokazala nemozne a zlomila som aj rodicov ze aby nedovolili Bodrika zastrelit. A tak ked sme sa tam stahovali, psik nas uz poznal a prve bolo, ze sme ho pustili z retaze. Nikdy ziaden naznak agresivity voci nam. Len povodny majitel bol velmi prekvapeny ked asi po mesiaci prisiel na navstevu a pes na neho vrcal a nechcel ho pustit dnu. A tiez raz poriadne pohryzol zlodeja ked nam kradol kralikov. Bol to nas psik, miloval nas a pre mna bol fakt ten naj na svete. Bol to moj prvy pes, moj ucitel, kamarat, verny sprievodca. Nikdy neutekal, vonku bol nekonfliktny, nagresivny, vzdy mal trpezlivost s mojimi detskymi pokusmi nieco ho naucit.Na svoj vek ozaj plny vitality, energie mal viac nez dost. Az tesne pred smrtou sa zacal opustat a potom to islo behom par dni. Prezili sme spolu pekny kus zivota. Mna miloval najviac a ja som na nom tiez dost lipla. Bolo by toho vela co by som mohla napisat, ale nikdy by to uplne nestacilo, nevystihlo by to vsetku podstatu nasho spolocneho zivota.
Prezili sme spolu 5 peknych rokov.
Ked nam uhynul, ti co ho poznali vraveli ze mal cez 20 rokov. Najblyzsi sused tvrdil, ze ho priniesli v den ked sa jemu narodil syn, podla toho mal uz cez 21. Na psa naozaj neskutocny vek. A ja som rada ze aspon zvysok zivota mal ako tak pekny. Ked si spomeniem na jeho povest agresivneho zleho psa, ktory vraj hryzie bez priciny... neviem ci teraz ked mam vlastne neposedne deti by som si trufla zobrat takeho psa, asi by som mala strach. Ale toto je priklad ze ked sa zmeni pristup ku psovi aj pes sa moze uplne zmenit.
Mimochodom ludia ktorych pokusal sa ho bali do smrti.