dasken píše:okrem toho, že by sa mi to isto nechcelo trénovať do nemoty, tak vychádzam aj z toho, že organizmus proste nevie byť dlhodobo vo veľkom strese a musí „povoliť“ aby prežil.. takto na chvíľku v autubuse vždy stuhne, “vydrží“ a o chvíľu vystúpi von a stres pominie, situácia je preč a nabudúce to spraví rovnako..:
Bála by som sa aby som nevyrobila naučenú bezmoc
Čo toto:
Keď si vezmeš, že ten pes má v hlave nejakú nádobu (niekto vaňu niekto panáka), ktorú si plní stresom. Niektoré psy tam majú od výroby diery jak sviňa a dokážu si nádobu veľmi efektívne vyprázdniť. To je podľa mňa Vukáč, on má v hlave vaňu z dierami jak svet a málokedy sa preplní a prebehne mi do veľkého stresu.
Z toho čo Dona poznám si myslím, že on má nie len malú nádobu, ale aj malé dierky v nej a furt si to nosí so sebou. Stresové hormóny v tele sú až 72h, kľudne si môže niesť so sebou ešte niečo zo včera.
Majiteľ tomu vie instantne pomôcť, že chytí a vyleje - čuchacie hry, lízacie podložky, presmerovanie do hračky (podľa toho k čomu pes inklinuje). Dierky sa dajú zväčšíť, ale musí to človek naučiť ako soft skill.
Tým, že si to furt nosí v hlave by som sa ja zamerala najskôr na to, aby mal tú nádobu priebežne prázdnu. Skludnenie parasympatiku je pritom pomerne jednoduché, zachytávaš konejšivé signály počas dňa. Dobre sa zachytáva olizovanie, vzdychanie/hlboké nádychy, oklepávanie sa. Na to tie konejšivé signály boli dizajnované, ale práve psy čo sa cyklia vo svojej hlave na ne proste... zabudnú. Tým, že je to zachytávanie a nie pod povelom, pes to začne ponúkať častejšie. Tým pádom si vylieva nádobu pravidelne sám a zbytočne ti ho netlakuje bežný život, ktorý on možno ani nedáva najavo že ho tlakuje lebo to sú maličkosti. Len sa to potom nazbiera a už nie je miesto pre veľké veci.
Spolu s tým sa zároveň učia kongy, lízacie podložky alebo čmuchacie koberce ako niečo, kam sa môže pes presmerovať a vyliať nádobu ak je toho veľa priamo v blbej situácií. Častý scenár - čakám na veterine, pes už vyčerpal možnosť odfukovať, konejšiť, pichnem mu tam toppl alebo niečo ešte predtým, než prebehne do stavu nevidím, nepočujem, nežerem. Pes k nemu ale nejde s úmyslom jéj žrádlo, ale jéj, možnosť ukĺudniť sa. Niečo jak keby si šiel cucať palec. Len to musí poznať dopredu. Príde mi strašne lame ten popis, ale neviem to lepšie.
Z praxe:
Vukáč má problém s jazdou v aute. Tiež to nemám kde cvčiť, štandardne vyzeral že ho CENSORED. Udychčaný, klepal sa, pískal. Samotná jazda nie je až taký problém, lenže do auta mi nastupuje ako huráhurá, niekam sa ide. A nevedel sa už z toho vymotať, síce pozitívny stres ale sadol tam jak na drátku.
Takže som začala dávať podložku doma keď bol moc hrrr, aby sa pri nej ukludnil. A potom som ju mrdla do auta. Najskôr som odmeňovala olizovanie sa, oklepávanie, miestami si tam aj ľahol. Keď sa začal cykliť, upozornila som ho na podložku. Mal tam pritom cottage za ktorý vraždí, ale lízol si, ľahol si, polka cottage ešte v tom. Zase sa začal tlakovať, vrátil sa k podložke a tak dokola. Nebola to kľudná jazda, ale aspoň si miestami lahol.