Hanka 1 píše:Promiň, jestli to zní ostře, ale zní mi to jako že socializace štěněte na majitele znamená, že se štěně naučí tolerovat majitelovy chyby. Jen škoda, že se to nenaučí i ten majitel.
Hanka, neznie to ostro... Nepovedal by som, že tolerovať je to správne slovo (to je veľmi individuálne), ale určite sa s tým pes vysporiada vzhľadom na to, čo bude nasledovať. Ak bude nasledovať bolesť a ďalšia perzekúcia, tak "tvrdší" pes sa postaví na odpor, slabší sa jednoducho poddá (depka?). Ak ale bude nasledovať pre neho príjemná činnosť, máloktorý, až temer žiadny, nebude reagovať agresívne. Je to práve o tej skúsenosti, o ktorej hovorím... Ešte len dodám k Tvojej citácii, že : ...šteňa sa naučí tolerovať majiteľove chyby... nielen tolerovať, ale aj pekne využívať! Vo svoj prospech...
Aj preto je dnes toľko "problémových" psov, pretože 99% psov má majiteľa lepšie prečítaného, ako opačne! Vrátane tolerancie i "tolerancie"...
Súhlasím, že tieto spojitosti a "tresty" nie je dobré využívať pri výchove, súhlasím aj s tým, že sú úplne iné formy výchovy, preferovať je treba tú pozitívnu.
Ja som len chcel povedať, že nikdy sa nedá pri živom organizme hovoriť o stopercentnej reakcii (to sa dá povedať o červenom fosfore, keď ho vytiahneš z vody, že bude reagovať vždy rovnako), preto som jednoducho a stručne poukázal na jedno jediné : vyťahanie psa za kožu na krku pre neho NEMUSÍ znamenať hrozbu smrti. Preto je to, v mnohých prípadoch keď nepoznáme súvislosti, len fáma a NEMUSÍ to byť pravidlo. Nič by sa nemalo paušalizovať.
PS. Tchor tu raz niekde povedal jednu veľmi múdru a platnú vetu : Niekedy je lepšia jedna dôraznejšia korekcia nesprávneho chovania, ako sto malých a v podstate nič neriešiacich. Ale to len tak na okraj a nech si vyberie každý z toho, čo chce - toto nemá byť návod na nič, len na popremýšľanie, ako na konkrétnu situáciu a konkrétneho psa. Na psa totiž neexistuje všeobecne platný manuál.! A teraz už ja ozaj