Ako môže byť, ja nie som kynológ, bolo mi to poradené a funguje to.Z VLASTNEJ skúsenosti, nebere to ako pokarhanie, alebo možno áno, a ja si to neuvedomujem
, ale nemyslím si. Tá istá ruka ju aj kŕmi a tá istá ruka ju nikdy nebije, teda ja ju vôbec nebijem, nedokážem zbiť psa.Ani švacnúť vodítkom, ako mi radili alebo novinami.Viem, že nos je najcitlivejšie miesto, ale ako mám umocniť príkaz ak nechcem napr. kričať po nej.Praskli mi nervy raz, priznám, ale keď som zvýšila hlas dívala sa na mňa ako na hysterku, že vykrič sa moja ak ti to urobí dobre. Vtedy nám potvory ohrýzli masívne drevené schody doma a botník.Som myslela, že budem vraždiť, ešte sa tešili ako besné, že sme už doma a nechcela počuť "na miesto" a ak hej, tak tam nechcela zostať, tak napr. Vtedy použijem také pac rukou zbolu papule včetne nosa.Nie švác, také pac.A už zostane a skrotne. Ale dám si poradiť, ako inak na ňu ak puberta je niekedy silnejšia ako moja autorita?Je vo veku, kto z koho... teda len niekedy, je celkom pohodová ak nekričím a idem na ňu s radosťou. a priateova metóda dohovárania je jej "na háku".A biť ju nechcem, ani používať násilie.