Písala som, čo robíme pri príchode. Dostane úlohu na ktorú sa musí sústrediť, takže si svoju amokovú energiu presunie do niečoho zmysluplného. Nevravím, že to je všeobecný návod, ja tak postupujem a u nás vidieť zlepšenie.
Čo sa týka prenasledovania. Dvere máte nie?
Možno by som ju decentne pridržala rukou a zavrela dvere. Potom sa vrátila do izby. Bez akéhokoľvek kontaktu pri návrate a tak postupne, až by zistila, že to nieje potreba, aby sa za tebou presúvala, resp. si od toho odvykne. Ja som to svojho času riešila trochu radikálnejšie a psa som ostrým slovným upozornením poslala preč. Chvílu sa šiel niekam zdúvať, ale potom sa unormálnil. A robím to tak doteraz ak ešte treba. Nevravím, že vyžadujem, aby bol furt na mieste niekde, ale myslím, že to vieme rozoznať, kedy sa už prepína do nejakého chorobného sledovania človeka, alebo si tým niečo vynucuje.
Docela mi to tak vychádza, že tú samostatnosť nemáte ešte dotiahnutú (ani mi nie), takže trénuj odchádzanie, prichádzanie jak často to len pôjde. Ja som napríklad trénovala aj v lese. Nechala som psa priviazaného o strom a odišla som z dohľadu, potom sa vrátila (najprv som mu nechávala batoh, potom som šla aj s batohom). V cempe, všade kde sa dalo a bolo to bezpečné. Odloženie trénujeme stále a dookola, presne pre preexponovanú závislosť, labilitu a ľahkú pretáčavosť psa.
“The scuba diver dives to look around. The freediver dives to look inside.