(sry, zblbol mi net) V zásade platí, že sa venujem vždy buď jednému alebo druhému. To znamená, aj keď sú pustení obaja a ja cvičím s jedným, druhého si nevšímam ani naňho nereagujem. Pokiaľ po ňom niečo chcem, vždy ho na to dopredu upozorním. Tj oslovím ho menom, ktoré by mal ľahko identifikovať od ostatných mien domácich miláčikov.
To znamená, ak mám doma napríklad 2 psov čo sa volajú Max a Pax. Môže to byť problém, pretože mená znejú podobne a v oboch je prízvuk na posledných 2 hláskach. Psi fungujú na rozlišovaní melódie hlasu, intonácie a prízvuku. Takže ak ich od seba ty ako psovod nejako neodlíšiš, nemôžeš sa sťažovať že Max je vlastne Pax Rozumeno? Na takéto podstatné detaily je treba myslieť už pri výbere mena. Aj keď nie vždy to zrovna vyjde :D Ja mám teraz vo výcviku Akima a Blondie nuž a naemôžem povedať že by to bola zrovna výhra /koňec off topicu /
Psi po nejakom čase vedia už sami rozlíšiť, čo sa ich týka a čo nie. Takže s toho niesú zmätení. Pri submisívnejších psoch je skôr problém ten, že sa vždy tvária kyslo. Síce vedia že sa ich daná situácia priamo netýka, no aj napriek tomu reagujú na zhustenú situáciu doma obranným výrazom previnilca. Pretože sú skrátka submisívnej povahy a je to ich spôsob ako sa s danou situáciou vyrovnať - reagovali by tak vždy keď sa niečo deje. Bez ohľadu na to, či sa ich daná situácia týka, alebo nie. (to je záleźitosť vrodená)
Rovnako je to s ostatnými členmi rodiny. Pre psa nieje človek ako človek, rovnako tak ako nieje pes ako pes. Je to svorkové zviera, naučené fungovať v komunite a udržiavať v nej nejaké sociálne vžahy a štruktúry nutné pre prežitie. S mamkou má vlastný jedinečný vzťah, ktorý sa bude rozvíjať, alebo stagnovať bez ohľadu na to, či odídeš alebo nie. To že s ňou budeš cvičiť jej určite nijako ublížiť nemôže. Neboj sa, keď odídeš a ona nemude mať za kým, príde aj za mamkou. Keď sa vrátiš, tak sa najskôr na mamku vykašla a pôjde zase za tebou, ale možno tiež nie. Závysí to od toho ako si to doma zariadite a akú hierarchiu si doma postavíte.