od rea » Str 14.05.2008 21:01
Ak majú ľudia informácie a aj tak sú rozdelení na dva tábory, býva to väčšinou už len otázka priorít, toho, čo chcú so psom dosiahnuť a toho, čo sú ochotní tomu obetovať, nakoľko sú schopní a ochotní pracovať sami na sebe atď atď. Bohužiaľ, za posledné dni som sa znovu presvedčila, že niektoré metódy a omyly sú zakorenené tak hlboko a považujú sa za tak samozrejmé, že tie tábory budú existovať stále. Ako vidím, vyrastajú totiž nové generácie s tými zakorenenými názormi, ktoré už by mali byť považované za odborníkov, lebo na to budú mať pečiatku, je mi to úprimne ľúto. Podľa mojich priorít radšej ostanem divná a bez tej pečiatky.
Unicorn požiadala som ťa o príklad zničeného psa, to máš pravdu, ale o príklad psa, na ktorého ten ostnáč teda podľa teba schvaľuješ: toto sú tvoje slová ...ak si niekto zdeformuje psa, tak potom uz niekedy niet inej pomoci, ale ako vravis vo vseobecnosti by to malo fungovat bez toho..(dávam to ako celú vetu, aby to nebola manipulácia a vytrhávanie z kontextu). Odpovedala som tak, ako som odpovedala, na základe toho, že práve v tomto prípade podľa mňa nie je na mieste ten ostnáč použiť, takže tento príklad neberiem. Ak ty áno, mám smolu, nepochopil si to o čo tu pár ľuďom išlo.Nechcela som ťa uraziť, nemám o to záujem u ľudí, u ktorých vidím, že si robia názor. To znamená, že rozmýšľajú a to treba.
Podobný trend je aj okolo koní, v školách sa učí niečo iné, ako je prirodzená komunikácia, sú v tom prvky skôr hromadného účelového chovu pre výkon a aj tam vznikajú dva tábory. Tí klasickí a tí divní... Z verejnosti a laikov si každý môže vybrať,ktorým smerom pôjde. Jedni z druhých si robia srandu a ohovárajú sa, sú zo seba navzájom znechutení a je tam večný boj. Koníčkari poznajú... Ja si myslím, že názory sa dajú vymeniť aj bez urážania. Poznám ľudí, ktorí od klasiky prešli k tej prirodzenej komunikácii, aj po rokoch, ale nepoznám ľudí, ktorí prešli naopak. Mne je jasné prečo, v klasike som kedysi začínala. Aj keď bohužiaľ, oba tábory majú aj zástancov, ktorí tomu, za čo bojujú, robia skôr hanbu. No, skráta je si z čoho vybrať...
Od prvého až do posledného dňa spoločného života so psom sa stávaš zodpovedným za to, čo Tvojho psa v živote stretne. Dobré aj zlé. Skôr ako si ho privedieš, uisti sa, že si to uvedomuješ.