Ja som sa pozastavila len nad tým, že ak mi nie je ľúto psa vonku, tak by mi nemalo byť ľúto ani toho, že na mňa nemá možnosť kukať cez sklo, čo je podľa mňa ešte horšie než že ma nevidí vôbec.
Netvrdím, že mať psa vonku je nejaký hrozný hriech, aj keď pri tak malom šteňati je to predsa len trochu iné, ale tak každý podľa svojich možností / presvedčenia... Ani netvrdím, že šteňa nemôže byť vôbec samé - však (skoro) všetci chodíme do práce a psy musia samé vydržať.
Ale určite tvrdím, že akékolvek trestanie tak malého šteňaťa za to, že chce byť čo najbližšie pri vás, je úplná blbosť
Buď sušte prádlo inde, alebo tie detské zábrany by mohli dobre poslúžiť.