vavrena píše:Marianne píše:Každý by si mal svojho psa poznať natoľko, aby vedel, ako s ním má zaobchádzať.
No, ale keby to bolo také jednoduché, všetci by boli na súťažiach prví.
Hmm, najprv som chcela čosi vypichnúť, ale celý odstavec zato stojí, lebo z neho vidieť, že o pozitívnom posilovaní vieš málo... pretože v ňom je mimochodom
zakázané lákať na pamlsky. Pes sa vždy sám snaží uspieť, a pritom vôbec nevie, čo dostane, resp. dostane to, po čom túži (a nemusí to byť pamlsok). Keď tvojho psa baví aport dva-trikrát - ako hra alebo ako povel aport? Pamlsky má tiež niekde prečo? Lebo nie je žravý a je prieberčivý, alebo si tak nikdy neodmeňovala? Čo to znamená, keď mu niečo ide, keď hovoríš, že ani o aport nemá záujem, čím odmeňuješ, len sa ťaháte?
Takže trochu som poštudovala, aby som vedela lepšie sformulovať svoje myšlienky, už tu nebudem rozpisovať ako som tamto myslela, lebo je to zbytočné, ale skúsim zodpovedať otázky :) Väčšina ľudí tu určite pozná 4 možné spôsoby motivácie pri podmieňovaní zvierat(zobraté z článku o koňoch na
http://equilibrio-natural.blog.cz/) :
1. Pozitívne posilnenie - alebo "R+" (positive reinforcement); ak jedinec urobí niečo, čo chceme, získa niečo, čo chce on
2. Negatívne posilnenie - alebo "R-" (negative reinforcement); najprv spôsobíme jedincovi niečo nepríjemné (to je zároveň moment trestu za to, čo práve robí a až keď zareaguje tak, ako chceme, prestaneme mu to robiť .
3. Pozitívny trest - alebo "P+" (positive punishment); nie je na ňom nič pozitívne, znamená to len, že ak jedinec robí niečo, čo nechceme, pridáme mu niečo, čo on nechce.
4. Negatívny trest - alebo "P-" (negative punishment); negatívny preto, že ak jedinec robí niečo, čo nechceme, tak mu odoberieme niečo, čo on chce ).
Čiže ak som správne pochopila výcvik pozitívnym spôsobom tak ja sa tam snažím spraviť zo seba zdroj všetkého dobrého-zábavy,žrádla, pohladenia atď. tak, že som zaujímavejšia ako okolité podnety a tým pádom pes chce poslúchať. Pes dopredu nesmie vedieť akú pochvalu dostane(pohladenie, hračka, jedlo..) a intenzita chválenia sa časom znižuje. Ak chcem spresniť povel postupne zvyšujem kritériá a chválim to, čo im zodpovedá.
Jake je môj prvý pes, takže študujem a zisťujem, čo môžem, aby som náš vzťah, výchovu a tak vylepšila. Pri učení som využívala obvykle kombináciu-vysvetľujem R-(pri sadnutí zatlačenie na zadok, jemné šklbnutie vodítkom a tak. týmto som bola učená na cvičáku aj doma ) a potom chválim (R+)...teraz sa snažím znižovať R- pri učení nového a používať iba R+...prečo by som mala pôsobiť psovi nepríjemné pocity pri vysvetľovaní, ako potom môžem chcieť, aby ho výcvik bavil? A teda ak som správne pochopila tak presne toto tu už niekomu vadilo aj pri tom filme....
Pri nevhodnom správaní som to riešila ak som vedela tak P-(napr. vrkne keď je na posteli-ide z postele preč) inak P+. Pri pozitívnej metóde sa používa P-??Alebo nie? Ak nie, ako teda zareaguje na niečo takéto?
Jake napr. keď zacíti zver a začne dookola ňuchať prípadne klasicky zdvihne uši a uprene sa niekam díva tak ho zavolám k sebe, keď príde chcem ho za to niečím pochváliť lenže aj keď príde je natoľko zaujatý, že nechce ani pamlsok (väčšinou používam sušené pamlsky ako napr. bravčové črievka a pod. čo dosť voňajú) ani nič, čo s tým?Inak si pamlsok rád vezme, ak mám niečo dobré, ale že by z toho bol úplne vo vytržení to nie (ak mu dávajú pamlsky cudzí ľudia tak vo vytržení je, ale to sa najmä teší ich pozornosti napr. na cvičáku keď s ním chceli trénovať odmietačku tak mu stačilo dvakrát pamlsok nedať a vždy keď niekto prišiel s jedlom on si jedlo nevšímal zato sa vždy natlačil, aby ho hladkali na cvičáku mi radili sťahovací obojok lebo bol ako šťeňa natoľko spoločenský, že ho zaujímali len psy okolo a vôbec nie pamlsky- z cvičáku som odišla )...čo sa týka hier je myslím problém u mňa...jeho nič nebaví príliš dlho(neviem sa správne hrať?nadšená z hry som, ale aj tak sa napríklad na hru dá podstatne ľahšie strhnúť dieťaťom ako mnou). Aport nosí nadšene, ak sa s ním vždy s daným predmetom aj pohrám (chytanie loptičke na šnúrke, naťahovanie sa) vtedy sa aj prirúti a pustí mi to do ruky (ráta s tým, že sa budeme ďalej hrať s ním) ale ani naťahovanie a pod. ho nebaví veľmi dlho. Reaguje aj na farby, čo je tmavé to ho nezaujíma. Prípadne na prostredie- keď ideme na chatu, alebo v lete k rybníku, je tam taký šťastný že sa hrá s oveľa väčším nasadením. Myslím, že je problém v tom, že mu neposkytujem dostatočné psychické výzvy, chcelo by to agility, alebo niečo preňho rozmanité...proste hry typu aport ho nudia lebo je to stále o tom istom. Nemám dostatočnú fantáziu vymýšľať na prechádzkach vždy niečo nové. Mám s Jakom aj podstatne horšie problémy, ktoré riešim, ale to sa sem do tejto témy nehodí, tak možno rozvediem inde.
Pri Denisovi niečo takéto absolútne nemusím riešiť-je veľmi žravý a keďže je to šťeňa hrať sa chce stále a hocijako :)