Bojazlivosť, strach zo psov a napádanie zo strachu

[Mackie]

no, ale na druhej strane si treba vsimat, ako pes reaguje, kebyze tak stuhne, ze pojde az do soku, alebo naopak, hrabne mu a niekto pride o prst, to by nebolo dobre
hlavne byt stale v kontakte s tym clovekom a idealne aj psom, nenechat ho v tom sameho

edit: este ma napadlo, ci branie na ruky je to "prave"
hladkanie ok, ale mozno je tomu psovi neprijemne to nosenie po rukach, proste velkeho psa socializovat tak, ze ho budes davat ludom na ruky, je jasne nezmysel, tak preco to robit malemu mozno ma ten strach z toho, ze "opat ma niekto bude dvihat a drzat"

[MisheliQ]

Mojej fene dvihanie na ruky pomohlo. Myslim, ze najma preto, lebo pochopila, ze aj ked ju zoberu na ruky (kde je asi najviac "ohrozena"), tak to prezije. Samozrejme ako pisala Ulf, netreba z toho robit dramu a treba byt hlavne v pohode. Ja som sa usmievala, hovorila som na Fergie ake je to fajn a podobne, pohladkala som ju po hlave, dotkla sa toho cloveka atd.
Dolezite je ale podla mna pri tomto podavani psa z ruk do ruk mat jeho doveru. Inak sa ten pes bude riadit vlastnym rozumom a moze dojst aj k tej nehode. Clovek by si mal poznat psa.

[renqa]

Nám by napríklad tiež neviem či by zrovna toto pomohlo... Ale radšej by som to ani neskúšala, keďže na dôvere zatiaľ iba pracujeme... Inak mňa by zaujímala napríklad takáto vec - všetko je ok, sedíme so známymi, pes si všetkých oňuchal, nechal sa pohladkať, úplne v kľude, žiadne známky strachu, ale akonáhle sa jeden známy vzdialil, tak ho Dino poriadne vyštekal... Keď už išiel naspäť a hovoril mu: "A ty do mňa prečo štekáš?" a následne ho chcel pohladkať, tak sa už nedal a iba štekal bez prestania... Potom si zase sadol na miesto na ktorom sedel a Dino bol zase v pohode, normálne sa dal od neho pohladkať akoby sa nič nestalo... Inak nezvykne vyštekávať ľudí, ale to sme boli na záhradke (čiže v oplotenom priestore), takže tam sa zahral na strážcu a vyštekal všetko čo sa mihlo okolo nás.

[Hanka 1]

Tohle dělají nejistí psi celkem běžně. Jen pořád nevím, proč mu tohle toleruješ, proč ho to necháš dělat. Nechat ho tohle udělat, počkat, až se ten člověk bude vracet a nechat ho znova oštěkat - opravdu to nechápu. Přece ty chceš, aby se tvůj pejsek nějak choval, tak bych čekala, že ho budeš tím směrem taky řídit a ukazovat mu, co má dělat. Ne ho nechat zbytečně vyletět a pak ho za to asi napomínat. Nechat ho dělat, co chce - nechá se pohladit, nenechá se pohladit.... . Ty jsi ten, kdo určuje, co on si nechá nebo nenechá. Samozřejmě tak, aby to nebyla z tvojí strany buzerace. Mám z vás dojem, že on je na jednu stranu nejistý a bázlivý nerváček, na druhou je to sameček, je v pubertě, je to teriér, tak zkouší zvedat si sebevědomí někdy šikanou svého okolí. Myslím si, že to chce klidné, pevné a důsledné vedení. Zatím mám ale dojem, že iniciativa je na jeho straně.

Měl by couračku a jakmile by si na někoho tu hubičku otevřel, už by měl ten člověk v ruce konec vodítka a pejsek by šel na kratičkou procházku s tím člověkem po zahradě nebo jenom kolem stolu.

[renqa]

Hm... tak to je pravda, že som ho nechala riadiť situáciu... Nejako som si to neuvedomila, keďže pes bol celý vytešený, že sa môže vybehať, občas štekal, potom zase šantil... Takže som to nejak neriešila... Možno práve pre to zareagoval tak ako zareagoval, lebo vedel, že tento raz to riešiť nebudem a tak si spraví po svojom a aspoň si troška zdvihne sebavedomie... Aj keď v momente, kedy došlo k stretnutiu s tým známym, tak už mi taký sebavedomý nepripadal... zdá sa mi, že vtedy už aj to štekanie bolo také iné, zo strachu...
Ale všimla som si, že takéto vyštekávanie má vo zvyku väčšinou len vtedy, keď je rozbláznený... Stalo sa nám, že takto štekal aj na nás, keď sme vonku a niekto z nás (ja alebo priateľ) odíde napr. do obchodu a potom sa z neho vracia... A keď prídeme ku nemu, tak sa teší... Síce to nie je nejaké zúrivé štekanie, ale aj tak nechápem, prečo to robí...

[Hanka 1]

Myslím, že je to ventilace adrenalinu, nervozity. A jako to dělají i lidi, když se necítí pes jistý, buď se uklidí pryč nebo dělá velký rámus. Snažila bych se tu situaci řídit já, dát mu najevo, že máš pod kontrolou sebe, okolí i jeho, že nemusí nic řešit.

[Mackie]

Měl by couračku a jakmile by si na někoho tu hubičku otevřel, už by měl ten člověk v ruce konec vodítka a pejsek by šel na kratičkou procházku s tím člověkem po zahradě nebo jenom kolem stolu.

ako toto koresponduje s tvrdenim "nikdy nedavat svojho psa do ruk cudziemu"?

[Hanka 1]

Jednoduše. Nedám psa do rukou cizímu člověku a nebudu se koukat, co s ním dělá. Tady přece stojím vedle a jdu s tím člověkem a tím psem a mohu okamžitě zasáhnout, kdyby se dělo něco špatného. Také vím, co mám za psa, a s lidmi se předem domluvím ne postupu. Nebudu tolerovat nikomu, aby mi psa jakkoli umravňoval nebo na něm zkoušel jakékoli postupy. Výjimku u nás tvoří lidé, které znám, znám jejich postupy, názory, nahlížení na psa a kterým jsem mnoho hodin koukala pod ruce. Z tohoto fora je to Tchoř a Rea. Nikdo jiný. A kdyby se ke psovi ćhovali jinak než podle dohody a mých představ, nemám problém zasáhnout v reálném čase.

[Mackie]

hmm popravde uz som na to myslela, ale aj tak sa mi to zda divne, davat psa do ruk cloveka, ktoreho sa boji

[Hanka 1]

Jak jinak mu chceš dokázat, že ho ten člověk nesní a že se nemá čeho bát? Nejlepší je, když si na ten strach sáhne a zjistí, že to byla jenom iluze. Protože strach je většinou jen iluze, lidský i psí.

[Sunny]

Na porovnanie odo mňa z domu:
Monča - jačí po ľuďoch, jačí po psoch. Viac menej zo strachu, ale je to strach bez konkrétnej príčiny, žiadna panika. Postup presne ako popisuje Hanka (v praxi mi to bolo ukázané a vysvetlené u Reušky a naozaj to pomáha) - jačiaceho psa "hodiť" k zdroju jeho štekania, väčšinou s patričnou poznámkou typu "No čo si chcela povedať?" Na Monču to funguje - nechám ju očuchať zadok psa, druhého psa pri tom istím, potom nechám druhého psa očuchať ju - a je klid.

Druhý príklad - Icy. Jej strach sa týkal hlavne ľudí - vrátane mňa, keď som ju doniesla. U nej to bola panika - nútiť ju do hladkania by nikam neviedlo. U nej zafungovalo v prvom kroku ignorácia - nepozerať priamo na ňu, jej paniku si de facto nevšímať, dať jej priestor, ale nenechať ju ujsť. Musela pochopiť, že je okoloidúcim úplne ukradnutá a nikto sa ju nesnaží zabiť. Keď sme toto prekonali a pes začal byť zvedavý a sám vyhľadávať kontakt, ponúkla som jej ho - natiahnutá ruka na oňuchanie, prípadne s pamlskom, ale stále pozerať inde, všímať si ju len akoby mimochodom. Postupne sme odbúrali aj toto mohla som ju hladkať koľko som chcela. Nasledoval podobný proces s ľuďmi vonku - už mi verila, takže svoj strach riešila schovávaním za mňa. Ľudí som poučila, nechali sa ovoňať, ponúkli pamlsok - postup vlastne rovnaký, ako predtým so mnou. Teraz si už dovolím pridržať ju a nechať ju pohladkať "násilím" - rovnako ako tu už bolo popísané, ruka medzi ňou a cudzincom atď. Nenechávam hladkať zhora na hlave atď. Mám ju cca 1,5 roka - pes sa mi doma spokojne vyvalí hore pupkom, dokonca už aj pred "cudzími" ktorých dobre pozná (napr. Calwenka). Na výletoch s našou musher partiou (tých ľudí vidí tak raz do mesiaca) si navoľno chodí pre pohladkanie. Nemá problém ľahnúť a spať uprostred výstavy.

Dôležité je uvedomiť si, že nie je strach ako strach, každý je iný a ku každému treba trochu inak pristupovať. V tomto veľmi odporúčam osobnú návštevu u niekoho, kto to dokáže posúdiť a poradiť. Nebyť našej návštevy u Reušky, tak dnes nie sme tam, kde sme...

[KatuSh_3]

Ulf ,Mishel dakujem vám obidvom za rady .. chodievame teraz nejnovišie do mesta máme tam taký menší aupark tam sa tam vždy prejdeme po zemi ide pekne má hore hlavičku aj chvostík len ked ide niekto tesne pri nom alebo ho niekto ide pohladkať sa zlakne .. ludia ho pekne hladkajú .. a on si pomály zvyká a už nieje taký zrpnutý ked ho niekto chyti .. ked si ho niekto zobere na ruky som stále sním hladkam ho hovorím mu že sa nič nedeje .. ked náhodou mu stúpim na lbku alebo čo tak mu hovorím veselým tonom : Filippko ale čo to ? .. to nič neni nebojsa a on začne vrtiež chvostíkom .. už sa dá jemne aj pohladkať susede takže pomaly ale isto robíme pokroky teraz budeme častejšie chodit do mesta .. ešte raz dakujem za všetko

Mackie : Mne sa zdá byť tiež tatá metoda na ruky celkom dobrá .. lebo pochopí že nikdo z neho neukusne ani sa mu nič nestane a navyše som stále pri nom takže sa nemá čoho báť .. a on neni chválabohu taký že by uhryzol .. ale viac asi praktizujem metodu hladkanie ..a na ruky ho dávam kamarátkam a známim .. trochu sa predsa len bojím dať ho na ruky uplne cudziemu človeku

[KatuSh_3]

Sunny: my sme boli navštíviť ludí a aj sme sa pítali čo s malým a každý nám v podstate povedal to isté chodiť sním veľa medzi ludi do nákupných centier nechať ho hladkať ludmi .. v žiadom prípade ho neľutovať ked sa niečo stane len ho povzbudiť veselým tonom

[blueberryx]

ahoj, mam 4mesacneho psika, ktory miluje ludi aj vrestiace deti,ale so psikmi mame trochu problem. Ked bol mensi,mali sme to "stastie" ze sme stretali psov, ktory sa isli z voditka utrhnut,vrcali,stekali po nom(ale nastastie majitelia ich nikdy blizise nepustili) on cuval,vzpieral sa na voditku,nechcel ist.teraz, ked pes steka,a je v dostatocnej vzdialenosti tak zacne aj moj,alebo ide bojazlivo popri mne.no ked pes nesteka,tak zacne stekat moj,nie vsak pri kazdom psovi ( zacinam mat pocit,ze steka na fenky,s velkym labradorom sa krasne onuchali,moj prisiel za nim,ale na sicu stekal ako divy,a boli od seba minimalne 5metrov). chcem sa spytat, ci sa toto stekanie mohol naucit od inych psov,alebo je to strach alebo steniatkovska vyzva na hru.da sa s tym nejako pracovat?vdaka

[Hanka 1]

Podle popisu je to pořádný strach a on štěkáním odhání zdroj svého strachu. Neutěšuj ho, nechláchol, pokud možno ho neber na ruce, ale dělej mu přiměřenou ochranku, která od něj vyhodí cokoli, co ho bude ohrožovat. Pokud na něj řve jiný pes na vodítku řešila bych to - kašli na něj, chová se jako blb, volila bych suverénní, přezíravý tón.