Dakujem vsetkym za Vase nazory a rady... Je velmi tazke predstavit si co ma ta nasa Cora v hlave , niektore veci ma vobec nenapadli , ktoré pisete a zamyslame sa nad vsetkym. Verte mi ze robime s partnerom vsetko mozne aj nemozne aby sme jej aj sebe pomohli... momentalne ma zranenie koli ktoremu ma uz od sviatkov golier, opat sme ju na hodinku a pol nechali vo voliere a dorezala si nohu nad klbom ,dostala sa jej tam nejaka infekcia ktoru nevieme porazit, ma golier, musime jej robit prevazy tri krat denne. Tym padom cvicenie na volieru opat odpada, mysleli sme si ze toto dlhe volno ju budeme ucit a zvykat na volieru ale opat sme nic nevyriesili... vo voliere s golierom , jej trva dve minuty kym ho nadobro znici a k rane sa nesmie dostat, cize po 5 golieri za dva dni sme to vzdali...
Na silvestra prezivala ohnostroj brutalne zle, nechcela som jej davat oblbovaky lebo sme si ju vzali dnu domov, bola s nami pri telke, myslela som si ze to zvladne... ale bola to katastrofa, nejedla, nepila, dychcala a srdce jej bilo tak ze sme s nou boli hore uplne celu noc, zaspala az rano o 7 hodine... Teraz ako ma to zranenie, musime dozerat na to aby sa jej tam hlavne neico nezanieslo a preto jej prevazy robime vnutri v dome... tak sa na to naucila ze prestala chciet chodit von, akonahle otvorime dvere skriabe sa dnu hlbsie do domu.. a odkedy sme si ju na silvestra vzali k sebe dnu, tak je to uplne njahorsie, stale sa strka dnu , robi nam sceny, uteka cez plot aj s golierom, rano nam zvonia susedia ze nam usiel pes.. vo voliere robi taky cirkus ze je to nenormalne, tam ju davat nemozeme lebo susedia by nas uz naozaj prizabili a to mame uzasnych a trpezlivych susedov... len neviem dokedy... vcera nam zase usla a my sme uz v koncoch ze po tom vsetkom nam este aj takto zdrha.... negativne emocie v nas su neopisatelne... riadime sa uz vsetkym a neviem co mame skusit a co vypustit... precitali sme si aj tento clanok
https://pes-howto.webnode.sk/slovensky/ ... cu-svorky/ kde sme vlastne zistili podla neho ze vsetko co tam menuje roime presne tak akoby sme nemali... cize mate vsetci pravdu v tom ze sme ju asi rozmaznali a ze sme na nu makki.... vzdy si vyzadovala nufakom hladkanie pozornost, davali sme jej ho lebo sme nevedeli co mala pred tym v utulku, ze isto mala malo lasky a maznania, ved na to tam nikto nema cas a bohvie ako zila pred utulkom.. jest aj vsteko ostatne bola priorita u nej, vzdy sme jej dali najest ako prvej, lebo ved ona ma z nas vsetkych tie horsie podmienky, ona je vonku, ona je isto hladnejsia ako my, co mame jedlo k dispo kedykolvek... ked sme s nou vonku v lese, na poliach, nechavame ju vynuchavat, tahat, hrabat do sytosti , hovorim si ze ved nech si uzije, kym sme v praci je len na dvore, nech sa vysanti...pretahovanie lanom je to najviac co ju bavi... hracky nam sama nikdy nepusti a aj loptu ked jej ju hadzeme to tiez najviac miluje, musime si ju z jej papulky vziat, vytrhnut... neda nam ju dobrovolne, max. na vymenu za druhu loptu... a mohla y som takto vymenovat vsetky tie body ktore tam su... je to akoby zhrnutie nasho spravania sa ku nej, a teda sice sme v dobrej voli chceli mat psa za ktorym pridem z prace zo zivota uplakana vystresovana ale pomaznam sa s nim, da mi lasku ja jemu tu svoju a ideme von kde sa obaja vyvetrame..chcela som mat stastneho psa a ja som chcela byt stastna vdaka psovi... a teraz zistujem od vsetkyc co mi pisete ze cele som to vnimala, myslela a robila na hovno... teraz tu sedim a placem a neviem co mam roit uz je vsteko tak velmi daleko, mam pocit ze je to nenavratne pokazene a nema mi kto pomoct... nam, jej ... dostali sme doporucanie na p. Dobrovodskeho zo zalesia, ale je uz vyse tyzdna chory a neviem vobec kedy sa k nemu dostaneme aby som s nim zapocala vsetko odznova... piaty cvicitel.. vsetko mu vysvetlit, zase si vypocit ako sme doteraz vsetko roili zle , ja osm tak odhodlana ked ju vidim, chcem aby bola moja a nechcem sa jej vzdat ja o nu nechcem prist... ale potom pridem domov aod unavy, od toho vsetkeho stresu co mame, chodime ju kontrolovat v noci ci nezdrhla, od vianoc sa bojime 7. januara ked pojdeme obaja do prace co si zase urobi, kolko to bude stat... od unavy uz nevieme co so sebou... ideme za nou s takou frustraciou, ccem ju pohladkat ale nesmiem, ona nas na dvore poslucha a potom zas nieco vyvedie , dnu ju nemozem nechat lebo ked mi urobi z domu to co urobila zo zahrady a z voliery, zadlzim sa na cely zivot ked budem musiet opravovat a rekonstruovat aj vnutro domu.... momentalne sme teda na nu prisni, od vcera uz uplne prestala dobiedzat nufakom aby sme ju hladkali ked videla ze to nema vyznam ale zacala odvtedy byt cudna, vsade iba stoji a pozera do blba, do steny, do plota, do okna.. iba stoji a pomaly zatvara oci akoby zaspavala.... trva to 1é, 20 minut, pride mi to ako keby mala depresiu.. vsetci co s nou kedy pracovali sa zhodli na jedinej veci a to je ze je to extremna herecka, ocami a vsetkym nas doslova vydiera a manipuluje aby sme robili presne to k comu nas ona naucila ... ale mne praska srdce ju tak vidiet a neviem ci jej nieco nieje , bojim sa ze nieco prehliadnem lebo si na vsteko poviem ze len obi oci......prestala od vcera akoby utlo sediet na terase, vzdy tam bola, lebo sme v obyvacke my , videla na nas... teraz sa jej to uz asi neoplati, nevsimame si ju,priatel s nou chodi cvicit, povely, poslusnost... rano 20 minut, poobede hodinu... nic viac... ale to sme obmedzili iba par veci , a robi toto, co bude robit ked na nu zacneme uplatnovat naozaj nejaky vychovny rezim tvrdy ? vsetci takmer ste sa zhodli na tom ze sa jej moc venujeme zas na durhu stranu vsetci mi hovoria ze ten pes musi byt vystaveny, ja ju za hodinu nevystavim ani keby som bola vrcholovy sportovec... ako mam postupovat ? jasne ze ju vystavime hlavne tym drillom, je vtedy zamestnana a max sustredena, lebo musi.. velakrat vzdoruje a ani sa to nelepsi... dava nam najavo ze robi iba to co ona chce a ku vsetkemu ju nedonutime, iba ak nasilu.. niekedy si ani sadnut nechce a vtedy mame podla pokynov ak to neurobi sama, stlait jej zadok aby to urobila trebars aj ze ju budeme musiet potlacit, prinutit ..... potom si ide vystavena lanut a o hodinu je zase ok.. . ona vyzera akoby mala uplnu depresiu ze ju nelubime alebo tak, ze ju nepohladime, ze nam nestrci nufak do ruky a nereagujeme, ze na nas vyskoci a my jej povieme nesmies a stiahneme ju dole... ak sa nahodou prejde, tak dokolecka si sadne a pozera , sadne si o kusok dalej a zase pozera do blba, postavi sa urobi dva kroky a zase 10 minut ako kamenna socha... hlavu spusta dole, snazi sa najst pohlad ale ja na nu nepozeram lebo by ma ocami presvedcila...
sme frustrovani, v rodine nas nabadaju aby sme ju dali utratit... alebo aspon ju dali prec.. ja pri tej predstave dostavam takmer infarkt fyzicky nezvladam predstavu ze by som ju mala dat prec... priatel je odhodlany vyskusat Dobrovodskeho ako poslednu moznost... ale to ju odsudime na smrt, lebo som presvedcena ze nikto si ju nevezme a ak aj ano, nenecha si ju... nikto do nej neinvestuje tolko co my, nikto ... je to nasa zodpovednost ... len neviem dokedy toto unesieme... som chora na srdce a minuly rok bol pre mna tragicky , vzali sme si psika ako terapiu.. ale som na tom v poslednej dobe este horsie.. bojime sa o nu, bojime sa o nas koli nej...prikladam aj foto ako to vyzera... takto stoji na roznych miestach po zahrade a pozera na moj dusu do blba.. 12-15 minut... niekedy spadne takym tym sposobom ze akoby zaspala a prebralo ju ... ako ked vam pada hlava ze zaspavate len ona akoby sa zrazu neudrzi celym telom.. toto robi po celej zahrade nie len tam kde ju vidime.. ale ked pocuje nieco tak vystartuje , cize fyzicky s pohybom alebo tak nema problem, alebo s culostou... ked toto robina terase kde ju vidime, tak sa jej postupne zatvaraju oci akby naozaj zaspavala po stojacky.. nechapem..robi to odvcera, odkedy sa prisne stranime jej ,,sposobov´´ ako si vydobit pozornost...viete mi v tomto poradit ci to naozaj tak vydiera ? je toho zviera naozaj schopne, vydierat cloveka ? takto ludsky premyslat aby dostal svoje ten pes ? ja uz neviem...