Dog Fórum.sk

ahoj... chcela by som vás poprosiť o radu. Mám skoro dvojročného kríženca. Uż odmalička je veľký strachopud. Vieme isto, že sa mu nič traumatizujúce nestalo, no aj tak sa bojí. Dokonca sme nezanedbali ani socializáciu. Postupom času sme si zvykli na to, že musíme konať opatrne. Dnes sa však stala taká vec, že som sa k nemu pritúlila a on po mne cvakol zubami. Síce som naňho trochu zvýšila hlas, ale keďže som si myslela, že sa len vydesil lebo nebol úplne prebratý zo spánku tak som to nechala tak a chcela som sa k nemu zase pritúliť no ako som sa priblížila tvárou k nemu tak to znovu zopakoval a skoro ma pokúsal... ja som sa zľakla a nakričala naňho a poslala ho na miesto za čo nie som na seba pyšná...no potom keď som ho odtiaľ zavolala tak síce za mnou prišiel ale celý sa triasol. Úplne sa ma bál. A nakoniec sa schoval pod posteľ odkiaľ nechce vyjsť a to sme skúšali už naozaj všetko Už je tam asi 3 hodiny a odmieta vyjsť Keď sa k nemu zohnem roztrasie sa ...ako si ho mám udobriť a predovšetkým chcem poprosiť o radu ako si mám získať jeho dôveru?

Pritulit?sklanat?hlavne si treba uvedomit,ze pes je zviera nie malé decko

neber to v zlom, ale ja by som teda ziadne okolo neho opatrne nerobila. mam strachoprda a keby som okolo neho bola opatrna bolo by to ovela ovela horsie. ked cvakol ked si ho k sebe pritulila, ja by som urobila to, ze by som ho pritulila znovu. priklad- maly sa mi ohnal po nohe ked som o neho zavadila, ked lezal pod stolom. Nie nezlakol sa. tak som proste robila presne to, pri com sa ohanal, nebudem sa predsa bat zavadit o psa, nekukam sa kde mam nohy ked jem. trvalo to 4-5 dni a bol pokoj.

Tak zas až tak opatrne okolo neho nechodíme.. myslela som tým to, že keď vieme, že sa určitých vecí bojí ako napríklad cudzích ľudí alebo niečoho iného tak do toho nejdeme prudko..veď doteraz s tým až taký problém nebol a ak som ho za niečo vyhrešila tak zo seba spravil chudáka ale inak nič, ale to čo sa mi stalo v piatok ma znervóznilo veď bol niekoľko hodín pod posteľou a triasol sa od strachu. Už sa to však unormálnilo. Zistili sme však že sa bojí keď nuekto ide zo zadu keď to netuší. Vtedy po mne chňapne. Doteraz s tým nebol problém. Myslela som že to bude nejakou zlou skúsenosťou no naozaj mi nič také nenapadá.

noooo co tak dat mu vysetrit sluch? ved neexistuje ze ta nepocuje ak je v poriadku. a co najviac to praktikovat, ked nemas istotu, nahubok.

Vysetrit u veterinára sluch a pripadne aj zrak - je mozne ze tak prehnane reaguje, pretoze ta nepocuje/nevidi dobre. Ak uz cvakne, neustupit, ale ani netlacit zbytocne na pilu - tulit sa nasilu k vyplasenemu psovi nie je najlepsi napad, pes to nechape ako tulenie, pes to moze vyhodnotit ako utok na seba (poznam psa, ktory sa takym sposobom bije s inymi psami, obdobou ludskeho objatia zroluje labami psa pod seba a chnap...).
A v situacii kedy je pes vystresovany a zalezeny pod postelou - nelakat, neprosit, sadnut si na zem bokom k nemu, do ruky kus zradla alebo hracku, podla toho co ma radsej, hrat sa s tym a pockat, az pes sam pride.
(Toto vsetko mam odskusane na vlastnej panikariacej huske, v tej panike byvala uplne mimo, vobec nevnimala, nespoznavala ma a snazit sa ju vtedy k sebe nalakat alebo nasilim dotiahnut by to len zhorsovalo.)

ja som indyho naucila, alebo lepsie povedane pri nom som sa naucila, ze ked chyta paniku, tak situaciu obratit na strasnu srandu. Ale musim vystihnut este ten cas ked to nie je uplne zle a vnima ma, vtedy je schopny sa z toho strachu dostat a zacat sa so mnou jasit sialene.
Ja celkom nechapem, ako sa pes zo mna dostane do strachu, ved s nim zijem, som s nim kazdy den, to sa ako stane ze sa ma aj po takej dlhej dobe boji? chapem ze sa zlakne niecoho a cvakne po mne lebo som v tej chvili tam?

Tobby píše:. Vieme isto, že sa mu nič traumatizujúce nestalo, no aj tak sa bojí. Dokonca sme nezanedbali ani socializáciu.

vypichnem len toto,lebo to je na pochopenie toho ,ze preco sa boji si myslim to najhlavnejsie
prva socializacna faza zacina ked stena otvori oci...ak ten vas pes pochadza z nejakej osady,alebo bohvie odkial ,z lesa s clovekom sa mohli stretnut az v nejaoom 8tyzdni napriklad,ak pochadza z osady,ludia tam sice boli,ale ich matka sa ich bala lebo ju bili,a stenata pochopitelne odkukavaju spravanie od matky,preco by sa mali tesit niecomu comu sa iich mama boji
vy nemoztes i byt isti,ze nic traumatizujuce nezazil,tie dva mesiace co je stena pri matke su velmi velmi dolezite...
osobnu skusenost s takymto psom nemam,ale by som pri nom nerobila take tie "ludske veci" ako objimat psa,sklonit sa nad neho a vziat ho na ruky alebo ho pohladit sklanajuc sa,ani prilisne vitanie ked pridem domov,a ani to,ze "prehodim nieco na srandu"ak by to malo byt take komorne prehodenie na sranda tak dobre,ale nic divoke,ziadne skakanie,pistanie a podobne,skor,ke zacne chytat paniku,otocit sa alebo odvatit hlavu,ustupit od psa...

Z osady nie je. Máme ho po známosti ako “nehodu” a vieme že sa k nemu dobre správali. To s tým sluchom mi nenapadlo, ale teraz sa už vcelku unormálnil a vyzerá, že počuje dobre a ani si neškrábe uši žeby ho boleli. Síce je ešte trochu opatrný ale inak sa so mnou už normálne hrá aj blázni takže neviem.

usi ho nemusia boliet na to aby stracal sluch, to si nemusite ani vsimnut.