Ahojte, prihlásila som sa sem kvôli mojej fenke, už neviem čo s ňou. Skúšala som všetko možné, čítala si, zisťovala, ale moc sa to nelepší. Kúpili sme si fenku nemeckého ovčiaka, chcela som fenku pretože celý život sme mali psov a chcela som zmenu. Nikdy sme so žiadnym nemali problém a to sme ich mali už mnoho.
Už keď bola malinká, strašne kňučala, plakala... Pripisovala som to tomu, že je jej smutno, musí si zvyknúť. Máme ju vonku na záhrade, má tam peliešok a všetko ako má byť. Dávala som jej moje oblečenie, teplú flašku, postupne sa to lepšilo. Teraz má skoro 6 mesiacov, no to pišťanie a kňučanie neprešlo. Vždy keď nás vidí na verande alebo v okne, začne skákať do dverí, na parapety, do okien, strašne piští a kňučí, je ako šišnutá. Najprv sme sa ju snažili okrikovať že je to fuj, dosť reaguje na prst, no to nepomáhalo, tak ju ignorujeme, no ani to nepomáha. Je strašne precitlivelá, keď sme na záhrade a nehráme sa s ňou čo i len sekundu, začne vystrájať a pýtať si pozornosť. Čím viac ma rozčuluje, tým je horšia. Naopak keď som kľudná a asertívna, viac počúva. Nikdy sa nebudem psovi podriaďovať a robiť to čo ona chce. Nikdy sme ju neučili a nepodporovali v kňučaní, nešli sme von keď to robila, nechválili ju, ani sme ju nehladkali, nič čo by jej mohlo napovedať že to čo robí je to správne.
Keď upratujeme záhradu, zatvoríme ju nachvílu buď za plot alebo do koterca. Tam robí takú drámu, akoby ju drali z kože. Robí to vždy a vôbec sa to nelepší, hoci upratujeme záhradu min. 2x do týždňa. Stačí že sa ku nám nevie dostať lebo nás delí malý plot a už začína mať hysáky. Trhá mi to srdce, no snažím sa to ignorovať. Pomôže len ak jej dáme kosť ktorá ju zamestná, no ale to sa nedá vkuse, musí si zvyknúť že proste nemôže mať všetko čo chce. Minule nám okúsala fasádu, tak asi 4 hodiny bola zatvorená aby sme to mohli opraviť a celé 4 hodiny preštekala a prekňučala. Keď sme ju konečne pustili, išla unavená spať.
Venujeme jej čo najviac času, je veľmi učenlivá, rada sa hrá atď - to je všetko o.k. Ale vadí mi aká je precitlivelá. Je z policajného chovu a tak som predpokladala že taká nebude. Keď ideme von, celú dobu ako chodí si popiskuje. Piští za chodenia. Vždy zastavíme a čakáme dokým prestane. Chvílu je ticho, potom zasa. Je ako pískacia hračka. Krok, písk, krok písk. Od kedy bola malinká sa to zlepšilo, to naozaj celú 1.5h prepišťala. Nemá žiaden podnet na to, aby to robila. Akoby ani nevedela že to z nej vychádza. Zhorší sa to, keď je blízko za plotom pes, vtedy začne na neho štekať a v zápeti kňučí, akoby jej ten pes nejako ublížil. S inými psami sa nekamoší, aj keď som sa snažila dať ju dokopy s nejakým stále do nich šteká, bojí sa, skáče. To tých psov dosť odstrašuje a vôbec sa nechú hrať. Šteká na veci ktorých sa očividne bojí, na sáčky ktoré poletujú, na elektrickú skrinku... vždy idem k danej veci a vysvetlím jej že sa nemá čoho báť...
Po novom v noci začne z ničoho nič štekať, dnes od 22:00 do 23:45 neprestala. Okrikovala som ju, chodila von či tam niekto nieje, svietila som tam, ukľudňovala som ju, nakoniec som zvolila taktiku ignorovania (a ja som pozerala do stropu, lebo som kvôli tomu nemohla spať). Stále štekala s 5min pauzami. Najviac ma dorazí keď leží na schodoch a šteká do vetra... neviem či niečo počuje, ale myslím že nie, pretože susedov pes šteká na totálne každý pohyb a tak keď je ticho predpokladám, že je všetko v poriadku. Ráno 05:50 začala znova. Pobehovala po záhrade, raz štekla tam, potom tam, potom pri bránke, vyšla som von v pyžame ale nič som nepočula ani nevidela a susedov pes bol stále ticho hoci on je notorický uštekanec na každý pohyb a zvuk.
Mám pocit že občas je ako v tranze, nevie čo so sebou, akoby nevedela kontrolovať emócie. Máme problém s tým že vyskakuje na nás keď sme vonku, trošku sa to lepší poctivým učením, no keď má tento emočný tranz (asi že sa teší že sme prišli domov) tak nepomáha nič. Pritom ju nehladkáme keď sa začne extrémne tešiť, buď ju len pozdravíme alebo sa jej dotkneme, keď je to už moc, tak si ju vôbec nevšímame až dokým neprídeme dnu. Očný kontakt pomáha a keď vidím že ide skočiť, vztýčim ukazovák a odskočí preč. Vie že je to zle, ale akoby sa nevedela kontrolovať keď má nával emócií. Bojím sa, či jej niečo nieje alebo nemá nejakú poruchu. Keď sa do niečoho buchne alebo ju štípnem za kožu keď ma svoje stavy aby sa uvedomila a vrátila do reality, začne kňučať akoby som ju tĺkla kladivom. Zo začiatku sa vždy hodila o zem a zvíjala sa. Najprv som sa bála že si naozaj ublížila, tak som ju ratovala ale potom som si všimla že to robí svinka naschvál a tak keď sa niečo také stane, vôbec si ju nevšímame a po chvíli prestane...
No proste aby som to zhrnula, je strašne precitlivená, stále piští a kňučí, nezmyselne šteká a neviem ako ju to mám odnaučiť. Vo všetkom inom počúva, rýchlo sa učí, pekne chodí na vodítku, vonku počúva a drzí s apri nás. Ale toto píšťanie a štekanie a vynucovanie si pozornosti. Nemôžem kvôli tomu spávať a celkovo už začínam byť deprimovaná. Viem že je ešte malá, no keďže je strašne inteligentná a rozumie vela veciam, tak by som povedala že chápe že to nemá robiť. Tak ako keď sa v noci začne hrať s miskou na jedlo a štrngotá to po celom chodníku, poviem jej prestaň a hneď prestane. Ale to kňučanie nemizne a šteká čoraz viac.
Ľúbim ju, spravila by som pre ňu všetko, ale začína ma rozčulovať. Celý život sme mali psov na stráženie, toto je prvý psík ktorý je aj na stráženie ale aj sa mu aktívne venujeme ale mám pocit že je niekde chyba a ja neviem kde. Každý pes ma vždy počúva a počúval, na chate máme cane corso a ten je ako med. Vychovala som aj franc. buldočka, s tým tiež nikdy nebol problém. Poznám veľa feniek, viem že sú citlivejšie ale nie až takto. Od policajtov by ju hneď vyradili s takýmto chovaním.
Prosím o tipy, nápady. Ďakujem.