Dobrý deň, pred týždňom som si z utulku, presnejšie z docasky priniesla cca 12 týždňové šteniatko (psíka) krizenca. Od svojich cca 3-4 týždňov kedy ho našli aj so 4 súrodencami v igelitke bývali v jednej docaske, kde sa o nich starali síce dobre, ale nemohli im venovat veľa času.
Psík sa vola Kubko a ma 26cm a 4kg. Je veľmi milý múdry a za týždeň sa naučil svoje meno, sadni, lahni, ku mne a taktiež hygienické návyky pri pravidelnom venceni každé 1-2hod + vydrží celu noc.
Kubko bol spomedzi súrodencov najväčší a taktiež aj najdominantnejsi, no po príchode ku nám domov je dosť bojazlivý. Presnejšie vonku. V záhradách v okoli našich bytoviek si už ako-tak zvykol ale moc tam byt nechce (vykoná potrebu a chce ísť domov, občas sa aj prohrame ale málokedy) ale rozhodí ho ak sa tam objaví hocijaký človek/pes/auto/zvuk...hocičo a zdrha domov. Psov sa bál veľmi, až tak, že utekal s knucanim prec, teraz po týždni už aspoň nezdrha od nich, aj keď vidno že z nich strach ma a snaží sa za mna zchovavat (menších ako on sa väčšinou nebojí, pokial nie sú agresívny). Nových prostredí sa tiež dosť boji, najmä ak sú trosku rusnejsie (v lese mimo ciest je celkom vpohode). Na ľudí si už celkom zvykol a aj k ním občas pribehne.
Viete mi poradiť ako najlepšie, najúčinnejšie a hlavne bez stresov by som ho mohla naučiť sa nebáť všetkého? Myslite si že z toho proste vyrastie a dostane viac sebavedomia vekom? Poprípade nie ste niekto z Karlovky/Dlhacov s malým psikom/steniatkom a chodievate venčiť do lesa na Dlhacoch, že by ste mi pomohli mu dodať sebavedomie tým, že pochopí, že hranie sa s inými psami ho nezabije?