Stopovacka neprichadza do uvahy - totiz jeden z dovodov, preco sme brali prave Nelsna je, ze nikdy netaha - mam vazne problemy s klbami a brzdit psa v rozbehu by mi sposobovalo neznesitelnu bolest. Aj ked sa na voditku potiahne dopredu, nikdy do toho neda silu (a to hovorim aj o stretnutiach s mackami a venceni na Silvestra). Neviem presne ako by prospelo z casoveho a praktickeho hladiska stretavanie sa s inymi chrtarmi - jednak adoptakov tu je malo, skor viem o vystavnych nekastratoch (jeden z nich sa tiez pokusil Nelsna oplodnit), a jednak prisposobovat sa dalsim ludom casovo je len dalsie obmedzenie - menej prilezitosti pre psa.
Nie, nehladam si partiu s ktorou si prisvojim nejake vencovisko raz za mesiac. Stretavanie sa je samozrejme fajn, a tesim sa, az sa nieco zorganizuje, ale to sa podari najskor dost vynimocne - obaja pracujeme aj viac nez osem hodin denne, na krku mame domacnost a dalsie povinnosti - a v pripade ze vybehnem vencit cez obed, stiham tak akurat normalnu prechadzku okolo bloku, urcite nie dojst niekam dalej.
Nelson nie je ani prvy ani posledny kastrat, a tiez ma pravo na spolocne vencovisko - som si ista ze tato tema bude aktualna aj pre inych ludi s podobnym problemom. Preto riesenie nie je sa separovat ani si prenajimat pozemok (to ako fakt?) ale riesenie schodne pre obycajneho pracujuceho cloveka co chce pouzivat spolocne vencovisko tak casto, ako to pes potrebuje a bez zbytocneho cestovania, ktore ho o ten cas ukracuje. A nie, nelutujem ze mam kastrata , nie kazdy kastrat ma tento problem a stale to prinasa viac vyhod ako nevyhod.