Ja už neviem čo robiť so psom aby mi v lese neutekal... Je na volno, dží sa pri mne, stačí chvílka nepozornosti a je fuč.. On presne vie že sa nepozerám a zdrhá.. Niekedy ho stihnem zahliadnuť a kričím, pískam ale pes úpla ignorácia letí preč... Vie sa vrátit po svojej stope, nekedy za pár minút, niekedy dlhšie ale stalo sa mi že sa vrátil až domov - lebo to sa mi tam hodinu stát nechcelo..
Pravidelne - hádam 3 krát do roka opakujeme 2 -3 týždenný výcvik so stopovačkou kedy ho z dlhého lana proste nepustím, vkuse ho privolávam atd..., po tomto opakovacom výcviku to ale pomôže len trošku..nezdrhne 10 x za vychádzku ale len raz.. Prejde ale mesiac dva a pes zdrhá viac a viac az do uplne neunosnej miery kedy teda znova beriem stopovacku a cvicime. A kedze uz je tak zvyknutý tak na stopovačke seká dobrotu, motá sa max 10 m odo mna, akonáhle je navolno pláchne..takze stopovacka ako taká uz uplne stratila zmysel, fakt neviem ako dalej,
Pes ma 2,5 roka a predstava ze bude takyto nevycvicitelny a vychadzky len stres ci ho niekde polovnik nezastreli ma desi
Ja uz som taká znechutená s neho ze radsej idem von sama ako s ním, posledný týžden bol vonku len 3 x na vodítku občurať okolie, čo je pre psa zvyknutého na 80 km týždenne nič a už je nervný, nudí sa na dvore...
Inac v meste, civilizacii poslucha ako hodinky, viem ho odvolat od psa, pribehne vzdy, vie sadni, lahni, zostan dokonca sa rychlo nauci aj blbosti typu daj packu, poklon sa, vala sudy, steka na povel, na voditku netaha ... toto vsetko sa naucil velmi rychlo a netreba mu nic opakovat, povely si pamata ale akonahle sme v lese koniec