Napíšem niečo k tomu aj ja
.
Ak som správne pochopila, prvý takýto "útok" spravila, keď mala 3/4 roka, čiže v takej zdravej bublajúcej psej puberte. Druhý prípad tak o mesiac neskôr a tretí tiež ešte v období dospievania.
Ja by som to videla tak, že fenka je vo veku, kedy skúša, čo si smie a čo nesmie dovoliť, kedy začína v žilách cítiť dospelosť, ale ešte presne v mozočku nevie, čo ten pojem znamená, kedy je jej fyzický vývoj takmer ukončený, ale psychický sa len začína formovať do akého predštádia definitívneho štádia.
Fenka objavuje ako keby nové možnosti. Zistila, že vie aj riadne štekať, že vie byť aj riadne dominantá, že sa jej dokonca aj niekto zľakne, že sa dá takto brániť panička, že panička je z toho mierne vedľa, takže je to pre ňu také celkom zaujímavé. Určite takéto "útoky" ešte niekoľkokrát zopakuje, lebo to, ako na ne budú reagovať objekty jej "útoku" a hlavne to, ako na ňu budeš reagovať TY, ju utvrdí v tom, či je správne to, čo robí, nasmeruje ju to niekam, dá jej to buď istotu v jej činoch alebo jej tú istotu zoberie.
Teraz je najvyšší čas, kedy by bolo treba s tým niečo robiť, lebo čím bude staršia, tým môžu byť jej "útoky" tvrdšie a častejšie, a zároveň, čím bude staršia, tak ju ťažšie nasmeruješ na inú cestu (ak sa to vôbec ešte bude dať).
Ako jej máš ukázať, že tadiaľto cesta nevedie, by Ti mal povedať niekto kompetentnejší, kto napríklad mal tú česť vidieť pri práci p. Desenského, alebo kto sa takýmto psom venuje, ja Ti teraz napíšem aspoň také malé minimum, ktoré bude možno prvým krôčikom.
Myslím, že je potrebné dať jej jasne na javo, kto je pánom Vašej svorky, kde je jej miesto a v súvisloti s tým aj to, že Ty od nej nepotrebuješ, aby Ťa takto neopodstatnene ochraňovala. Začala by som tak, že by som niekoľkokrát denne doma na nej cvičila dominantné gestá a trochu by som pozmenila určité veci, na ktoré bola zvyknutá, a ktoré si si možno predtým ani neuvedomovala, že si ich ona vysvetľovala možno tak, že môže siahať na Tvoju úroveň. Lebo vzťah pes-človek nie je nikdy o partnerstve, pretože v psej svorke niečo ako rovnocennosť nepozajú, ale vždy je to o hierarchii - t. j. nie ste si rovní, ale jeden z Vás je nadriadený (vždy to MUSÍ byť človek) a druhý z Vás je podriadený (MUSÍto byť pes). Toto by bolo Tvojej fenke treba pripomenúť, resp. ukázať, ak má v tom medzery. Dominanté gestá na nej môžeš robiť tak, že si k nej kľakneš, dáš jej svoju bradu na lopatky a chvíľu ju tak budeš držať, pričom ona musí toto priloženie Tvojej brady (sánky) na svojom chrbte strpieť. Ďalej sa k nej postav a polož obe Tvoje dlane s vystretými rukami na jej lopatky. Aj toto musí strpieť. Ak by sa začala nejako mykať, jančiť alebo robiť vylomeniny, tak ju musíš šikovne s dávkou sily prevrátiť na chrbát, pričom Ti musí bez protestu ukázať brucho. Ak sa bude brániť, treba ju pritlačiť k zemi a držať ju pod krkom, kým úplne nepovolí. Keď povolí, tak ju slovne pochváľ a môžeš jej dať povel, nech sa postaví. Toto prevrátenie k zemi bruchom hore a držanie pod krkom by som používala aj vtedy, keby mala tendenciu na niekoho vonku vybehnúť. Lebo to, že na neho vybehne, je prejavom jej dominancie a to, že Ty ju uzemníš, že prejavom Tvojej dominancie a jej submisivity, čím by sa fenka mohla opäť dostať do reality, v ktorej velíš Ty. Ďalej jej často dávaj najavo, že Ty si pánom tak, že jej budeš pokladať dlaň na hlavu. Poznám psov, ktoré si to ani nechcú nechať urobiť, lebo je to od človeka tiež dominantné gesto. Ďalšia vec, ktorú ju nauč, aby sa videla na druhom mieste je, aby si vždy chodila do dverí prvá Ty a ona až za Tebou. U nás doma na to používame povel "ja prvá". Psy ho dobre poznajú a naučili sa ho v priebehu jedného dňa. Oni vedia aj sami od seba, že ma majú púšťať prvú, avšak niekedy sa stane, že Dino sa tak teší na návštevu alebo na žrádlo, že sa chce vrútiť predo mňa, vtedy však poviem "ja prvá" a on ma zahanbene pustí. Ďalej s ňou môžeš precvičovať akékoľvek cviky - dávaj ju sadnúť, ľahnúť, volaj ju k sebe. Za splnenie povelu nech dostane slovnú pochvalu a občas aj nejakú maličkosť pod zub a za nesplnenie nech dostane pokáranie prísnym hlasom, vyťahanie za kožu na krku, prípadne otočenie horeznačky a držanie pod krkom. Ak ju chceš ešte viac zdegradovať, tak jej zakáž vstup na vyvýšené miesta v byte. Pes si nesmie líhať na kreslá, gauč, postel a pod., nesmie vyskakovať na stôl a pod. Ako Tvoj správny podriadený Ťa teda musí poslúchať, musí strpieť, keď mu dávaš sánku a ruky na kohútik, keď jej dávaš dlaň na hlavu, keď leží pred Tebou hore bruchom, púšťať na prvú do dverí a neterigať sa na vyvýšené miesta, ktoré patria vodcovi svorky. Vonku sa nesmie ťahať na vodítku dopredu, ale musí ísť zároveň s Tebou. Keď dostane povel "voľno", tak môže byť pustená a môže si aj behať. Ak by na niekoho vonku začala štekať, treba ju ešte pred tým, nez začne, ešte v náznakoch hneď potrestať vyššie opísanými spôsobmi a keď prestane, tak ju treba pochváliť.
A ešte, čo sa týka žrania, nerob to tak, že položíš misku na zem a ona sa Ti na ňu vrhne, ale nauč ju, že jedlo si môže vziať až vtedy keď jej to dovolíš. Polož na zem/do stojanu misku, prikáž jej "zostaň", a po chvíli jej pokojného stánia jej povedz "môžeš" a ukáž na misku. A nedávaj jej zo svojho jedla nikdy, keď žobre, ale ju vtedy totálne ignoruj.
Viac Ti dúfam napíše niekto zdatnejší v prevýchove psov.
POZNÁMKA: Keďže tento príspevok bol viacerými pochopený nesprávne (inak, ako som to myslela), tak ho neberte ako smerodajný. Bola to MOJA skúsenosť s MOJIM psom, ktorému vyššie opísané pomohlo, aby sme mali spolu krajší a lepší vzťah, ale keďže ja aj môj pes sme divní a iní ako "normálni" ľudia a psy, tak na nás platí asi niečo iné ako na ostatných. Takže ho berte s rezervou, iba ako MOJU skúsenosť, ktorá u Vás vôbec platiť nemusí, ba Vám môže, podľa slov niektorých, aj poškodiť. Každý sme totiž iný - aj pes, aj človek.