Týraný psík alebo ako sa spriateliť

[hausro]

Zdravím Vás. V útulku v Šali sa mi zapáčil jeden psík. Problém je ten, že keď som ho bol pozrieť, tak sa hrozne bál a utekal predo mnou. Snažil som sa ho nalákať na maškrty, no ani sa nepriblížil. Psík bol v minulosti týraný. Chcel by som Vás poprosiť o radu, ako sa s ním zblížiť. Napadlo ma, že pracovník útulku by ho chytil a potom by som si ho zobral do rúk ja, akurát mám obavy, či by to psíka netraumatizovalo ešte viac. Za pomoc ďakujem.

[Juraj1]

nech ho pracovník na vodítku vyvedie, preber od neho (bez hladkania a kontaktu psa) vodítko a choď s ním na prechádzku...

[Lindchen]

Lepšie je ustrašeného psíka nekontaktovať "nasilu", ale nechať na ňom, kedy sa cíti na (aj keď drobný) kontak pripravený. Ako píše Juraj, najlepšie sa spoznáte na prechádzke, kde skús obmedziť priamy kontakt. Buď láskavý a trpezlivý, nesnaž sa ho hladkať, lákať na jedlo alebo hračky, len sa prejdite do pohody. Psík postupne začne javiť o teba záujem, potrebuje sa uistiť, že má priestor a kontrolu nad tým, čo sa deje. Akýkoľvek nátlak, aj keď dobromyseľný, ho o kontrolu oberá.

[aNeMiC]

Presne tak, ako napísali vyššie. Osobne odporúčam k tomu všetkému pridať takú "hru", keď sa spolu spoznáte.
Naši známi si vzali psa z ulice. Bolo to 3mesačné ustráchané šteniatko. Vyrastalo v lese. Strašne sa bálo, tak ma kuňmu zavolali.

Tak poprvýkrat (na prvej návšteve) len ležal v búde v koterci.
Na druhej už behal vonku. Ale ako cudzích sa nás bál (bál sa aj domácich, keďže oni o tomto nevedia ani mäkké f ale to je iná vec). Poprosila som ich, aby ma s nim nechali na tak štyri hodinky samú. Zo začiatku nemal záujem o hračky, potom mi vyliezol na ruky. Išlo len o trpezlivosť.
Na začiatku sa pri každom mojom malom kroku smerom k nemu ušiel do koterca. Ja som ho nenasledovala. Proste som sa otočila a išla do rohu, kde ma nevidel. Tak pomaly vyšiel z koterca. Keď vyšiel tak som sa otočila a sadla si na zem. Chvíľu stál a keď som pohla nohou, zasa ušiel. Ja som šla znova do rohu. Keď prišiel otočila som sa, sadla som si na zem. pohla som nohou ako predtým a iba zastal. Prestala som sa hýbať. Robila som to, čo on! Jediné bolo to, že keď sa on približoval ja som stála (a robila nejaké nepatrné pohyby). Tak sa to opakovalo stále cca 3 hodiny. Ale mne to nevadilo. Bolo úžasné sledovať tie pokroky. V poslednej hodine som mu začala už aj hračku hádzať a ponúkať. Hračka ho zaujímala a niesol ju smerom ku mne ale neprišiel ku mne. Ja som si sadla na zem. Ten pes sa odvážil prísť až ku mne! Dokonca mi oblizol ruky. Bolo vidieť, že sa chce hrať a mojkať, no bálo sa ľudskej ruky. Jednu mi oblizlo s neistotou. Približne v posledných minútach som dostala do ruky piškóty. Najprv som jednu položila na zem, keď ju zjedol tak som si dala jednu na ruku - úspešne. Potom mi VYLIEZOL NA KOLENÁ. Ja som ho jemne zdvihla na ruky a on mi oblízol tvár. Išla som ho ukázať majiteľom a tí boli unesení.
A dnes, keď idem okolo ich plotu, tak mi vždy oblizuje ruky a najáňa popri ňom.

Samozrejme, všetko záleží od psa, ale chcem povedať, že všetko sa dá, no postupne. Takže inšpirujte sa hlavne hrou, ten príbeh je nepodstatný ale to aby sa videlo, čo môže (nemusí) tá hra dokázať.

[aNeMiC]

Tak ale to je dosť nereálne riešenie v útulku. To sa dá praktizovať už len doma.