Na takéto dlhé príspevky sa píše odpoveď dosť ťažko, lepšie je to prebrať po častiach. Skúsim to trochu rozobrať.
MisheliQ píše:no pravdou je, že Kovu, ten môj druhý pes, ktorého mám u babky, nemá vôbec výcvik ani výchovu, vonku ide pri mne a aj na zavolanie ku mne príde, ale to bude skôr tým, že to robil už od šteniatka, vždy sa držal pri mne...jedine čo vie je sadni, daj labku, hop a podobne kraviny...ale určite nemá ani zdanie o tom, kto je uňho alfou alebo ako to vo svorke chodí...u babky mal ešte jedného kamoša, Norik, ktorý bol menší psík, a s nim nebol problém, vychádzali spolu a obaja mali spoločné to, že neboli vychovaný a o výcviku oboch môžem hovoriť len v základnych poveloch
a ak je Kovu u nás, vyzerá to asi takto...snažím sa, aby ani jeden na druhého nevyskakoval a pod.,
Tu nie je jasné, ako sa snažíš ty, či je to pre psov zrozumiteľné. Či ich správanie stopneš, alebo sa im podarí ťa obísť a robiť ďalej po svojom. Alfa je o tom, že podstatné veci vidí a má pod dohľadom.
MisheliQ píše:keď som prišla s Kovum, Caesar reagoval asi takto: celá jeho reč tela ukazovala, že sa mu nepáči takýto votrelec na jeho územie...chvost bol vztýčený, celé telo napnuté...a Kovu v pohode, nereagoval na to..no museli sme ich vždy strážiť...
...ak nevieš psovi vysvetliť, že územie je tvoje a on má len kompetencie, ktoré mu dáš ty, vzniká takéto správanie.
MisheliQ píše:vyzeralo to ako keby jeden druhému tým, že ho my hladkáme, ja a sestra, dokazoval, že jeho miesto je vyššie, neviem..iný by to možno označili za žiarlivosť..keď hladkám jedného, druhý udržuje s tým psom, čo ja hladkám očný kontakt a obidvaja na seba vydávajú také dunivé zvuky, vrčia, ale ešte nie tak hrozivo, len tak akoby pohrozujúco...
...očný kontakt musíš vedieť previesť na seba. Kým ty toho psa hladkáš, dokáže očným kontaktom a telom tomu druhému psovi povedať také veci, že by sa to ani tebe nepáčilo.
MisheliQ píše:snažila som sa to riešiť najprv tak, že ten kto začal vrčať a chovať sa nežiadúco, toho som sa snažila odstrčiť..alebo respektíve nevenovať sa mu..a ten kto sa správal ,,slušne" s tým som sa bavila..ale napr. akonáhle som sa s jedným hrala, druhý pribehol a začal rýpať do toho, čo som sa s nim hrala..takí sú avšak len keď sú u nás doma, resp,. u Caesara doma..inak vonku je to v pohode...myslíte, že by bol problém v tom, že som Caesarovi napr. neukázala, že toto teritorium je ako aj jeho, tak aj moje?
Tu záleží na tom, ako sa správajú psi a ako rýchlo a jasne reaguješ, z toho, čo píšeš, to nie je jasné, tu záleží na drobnostiach. Teritórium má byť ako tvoje, tak aj tvoje. Nie jeho, on môže mať len jasné kompetencie. Nemá ich, vzal si sám, čo uznal za vhodné.
MisheliQ píše: že proste tým, že u nás dovtedy, dokým bol Caesar šteniatko, žiaden pes nebo, som niečo pokazila? Alebo som niečo v jeho výchove prehliadla? pretože takto sa chová ku každému psovi u nás, podotýkam psovi, sučky a šteniatka berie v pohode...
Už keď je pes šteniatko, treba si uvedomiť, do akých situácií príde a pripravovať ho na to, že aj v týchto situáciách sa od neho vyžaduje určité správanie. Ak s tým nepočítaš vopred, pes reaguje podľa svojho uváženia a nemusí to byť vždy to, čo vyhovuje tebe.
MisheliQ píše:no lenže čo sa týka Kovuho a psov u nás doma, neviem
kde vo mne je problém..
ps: myslím si, že caesar nemá vo mne až takú veľkú dôveru a skôr sa spolieha keď už tak aj na mňa aj na seba..
To, čo nemáš v rukách ty, berie na seba pes.
MisheliQ píše:keď som bola mladšou, jeho alfou som určite nebola ja, ale postupne som si to musela vybudovať, pretože som zlyhala a riešila som to tým, že som bola frustrovaná, urazená, nadutá na Caesara, ale nie na seba..čo bola asi najväčšia chyba, lenže ako inak sa ponaučím z chýb ak nie z vlastných? aj keď radšej robiť bez chýb ako z chybami a psa tak nejako poškodiť...
áno, tu bola chyba v tom, že tie emócie pes vyhodnotil ako tvoju neistotu, to znamená, že sa neoprie o teba, ale o seba. Zas tam môže vzniknúť nevhodná reakcia.
MisheliQ píše::S Caesar bral najprv môjho otca za alfu, teraz mám pocit, že o to miesto sa s tatikom akoby "bijem"...ako dieťa som nemala tú istotu, čo robím..a caesar tú istotu potreboval..našiel ju v otcovi..pretože však hlava rodiny asi...
Vy sa s otcom bite, koľko chcete, on môže mať každého z vás zaradeného trocha inak, čo ale nemusí znamenať, že je niektorý z vás pravá Alfa, len jeden z vás k tomu môže mať bližšie a v každej situácii to môže byť niekto iný. Komplet Alfa to zastúpi všetko.
Ani s tým, čo som napísala, nie je vysvetlenie kompletné. Bolo by dobré dodať, že Alfa rieši všetko s prehľadom a pokiaľ sa dá, v kľude. Z toho, že v tom nemáš jasno, vyplýva, že presne takto si to neriešila a to je zhruba hlavný dôvod. Situáciu treba vyhodnotiť správne a reagovať správne, čo sa nestalo. Je to len krátky rozbor na základe tvojho subjektívneho popisu, ktorý ti slúži na zamyslenie, nie na to, aby som ťa sprdla. Ani ťa nenaučí reagovať. Je ale fajn, že sa o to zaujímaš.
Podotknem, že naskakovanie na psov môže mať rôznu príčinu, ako je neistota, nevychovanosť, nedostatok komunikačných prostriedkov psa, výzva ku hre, sexuálny motív.... Na tom obrázku to vyzerá tak, že naskakujúci pes sa snaží komunikovať, nevie, ako, tak urobí prvé, čo mu príde na myseľ. Nerozvinuté komunikačné prvky. Z môjho subjektívneho pohľadu samozrejme.