Ahojte, tato tema zaujima aj mna. Mame rocnu fenu jazvecika, na jej vek :) dost vychovanu, pre mna uzasnu samozrejme
Je velmi poslusna, nekonfliktna, ma rada deti aj stence. Priniesli sme si domov dvojmesacne stena, tiez jazveca. Starsia mala prvy den velky problem, aj teraz po tyzdni je zlahka napata, ale vlastne je zlata, velmi sa ovlada, aj ked stena provokuje. Problem je, ze ja zacinam byt zmatena (kedze sa chcem samozrejme vyhnut problemom co najviac).
Jedna polovica zdrojov radi, ze my urcujeme pravidla a oni sa v zasade nemaju co riesit navzajom a to nam sedi, takze to aplikujeme (takze ked mala otravuje, davame ju od starsej, ked starsia buzeruje, nechavame ju len v pre nas primeranej miere, ked sa nam zda ze je natahovanie uz prilis, davame povel pauza a starsiu posadime/odlozime na miesto a mladsiu zlahka podrzime, kym im dovolime pokracovat alebo uplne prevedieme pozornost, ucime ich, ze kazda ma svoj pelech a misku a nemaju si do nich co liezt, ked starsia riesi perspektivne horsiu situaciu odchodom - ignoraciou, tak ju pochvalime).
Druha polovica vsak (prave som docitala nejake hlavne us stranky) hovori, ze si to maju poriesit psi medzi sebou, ze pripadnou dalsou podporou pripadne slabsieho psa alebo neumoznenim im to "vydiskutovat" si medzi sebou si zamiesime na horsiu nez statusovu agresivitu v buducnosti a z toho som zmatena.
Je to moja prva skusenost s dvoma psami, takze ma zaujima Vasa prax aj nazor, idealne majitelov viacerych feniek :)