Nikto nepovedal, že sa to nedá naučiť, aby už neodbiehal
ale načo to riešiť, keď pes môže neodbiehať od začiatku a môže sa plne sústrediť na cvičenie bez odbiehania jeho alebo odbiehania iných psov k nemu. A také odbehnutie psa pri agility za iným na parkúr môže skončiť veľmi zle a môže toho psa odpísať na veľmi dlho
teraz sme boli vonku so psami, boli sa vybehať. 6 psov, z toho 3 agiliťáci, jeden bývalý agiliťák dôchodca, šteňa a OB pes. Všetci sa vyblbli, koľko chceli. Zajtra ideme na tréning a tam ani jedného nenapadne utekať za tým ďalším. Len aby nebolo, že športové psy sú chudáci, čo na cvičáku iba cvičia a nemajú "psí život"
kellee, niekoho to možno prestane baviť, utekať za inými, ak nedostane späť odozvu alebo odmenu vo forme hry od toho psa. Alebo ak nejaký doňho skočí. Niektorého psa to ale baviť neprestane roky. Mám česť s takým psom, ktorého to za 4 roky baviť neprestalo. A naučiť psa, ktorý to robí celý život, že už nesmie, ide veľmi ťažko
a hlavne najlepšie roky sme strávili miesto na pretekoch po tréningoch, kde sa učil miesto samotných sekvencií to, že má behať po parkúre, nie po dvoch skočkách utekať pozrieť, čo rieši ktorý pes. A stálo to kopu úsilia. Teraz sa už s ním dá fungovať pomerne slušne, ale čo už so psom pred dôchodkom... S mladým som mohla od začiatku riešiť samotný tréning a to na 100%.
A tiež nešla by som na tréning s niekým, kto má psa, čo uteká na parkúr za behajúcim psom. Je to tak nebezpečné! Môžu sa zraziť v tuneli a môže to skončiť veľmi veľmi zle
A tiež určite nechcem, aby sa môj pes na parkúre nesústredil na mňa a prekážky kvôli nejakému takémuto výpadu, lebo viem, že by to riešil.
Ale zbytočne tu niektorým asi písať. Robte si čo chcete na svojich cvičákoch